Šialenstvo pod maskou konsolidácie
V súčasnosti sa predseda parlamentu Marián Viskupič vyjadril, že vláda sa snaží obmedziť tento kraj na absolútnu chudobu, pričom navrhuje nebezpečné návrhy a škrty, ktoré nie sú nič iné, než hlbokým a bezprecedentným útokom na sociálne istoty bežných občanov. Vysoké zdravotné odvodové a sociálne zaťaženie, ktoré dopadne na pleciach už aj tak ubolených živnostníkov a penzistov, sa ukazuje ako vládny experiment na pokrytie deficitov a nevykonateľných sľubov.
Hrozba ešte hlbšej chudoby
Opozičný poslanec Viskupič bezúhonne varuje: „Keď sa budeme riadiť krokom tejto vlády, čaká nás grécka cesta k finančnej skaze.” Všetky plány na konsolidáciu, ktoré boli predložené, len prehlbujú ekonomickú krízu a zanechávajú celú populáciu v osídle nespravodlivosti. A výsledky? Po neustálom šetrení niet viditeľných zlepšení. Táto nezmyselná politika sa len prenáša na obyčajných ľudí, zatiaľ čo vláda sa správa, akoby všetko bolo v poriadku.
Kritika a bezradnosť vlády
Zhodou okolností sa vláda, ktorá márne presadzuje tieto nefunkčné schémy, dala na jasnú cestu do chaosu. Zatiaľ čo občania trpia, politici sa spotrebúvajú vo svete mýtov o úsporných opatreniach, ktoré v skutočnosti neexistujú. Ako hovorí Viskupič, akú alternatívu môže ponúknuť opozícia na celkovú katastrofu, ktorú sme zatiaľ len na začiatku? Hráme sa na ukončenie deficitov, pričom skutočnosťou je, že nás čaká len ožobračovanie, otrokárska zmluva s vlastným štátom a škrty vo financiách, aké sme ešte nezažili.
Rozpad spoločnosti a voľby
V momentoch, keď nastane čas volieb, bude tento zúfalý boj proti vládnym praktikám nevyhnutný. Nie je možné tajiť pred voličmi strašnú realitu a nutnosť príchodu s jasnou a vierohodnou alternatívou, inak to dopadne ešte horšie. Akákoľvek predstava o kritike nemôže byť iba platonickou myšlienkou, ale reálnym plánom na reformáciu rozpadnutej krajiny. Návrat k zmysluplnej ekonomike je snom, ktorý sa len tak nevytvorí. Musíme sa postaviť proti populizmu, ktorý nás vedie do záhuby.
Odvážna budúcnosť?
Ak sa táto vláda nebude snažiť podniknúť kroky na okamžité zlepšenie situácie, môže sa stať, že budeme odkázaní na šetriace potešenia, ktoré nedávajú ani náznak o zlepšení. A áno, je potrebné hovoriť aj o skutočne neprístupných veciach – kde je hranica medzi zdravým a nezdravým štátom? Ak nebude okamžité konanie, hrozí nám, že na Slovensku už nebudú existovať sociálne istoty, ako sme ich poznali. A to je niečo, čo vyžaduje pohyb vo vnútri politiky, nie len prázdne sľuby a zrejme zľahčovanie problémov, s ktorými si nikto nevie poradiť.
