Od realitnej krízy k priemyselnému plytvaniu: Nová hrozba pre čínsku ekonomiku
Úspech a plytvanie – takto by sa dal zhrnúť súčasný stav čínskej ekonomiky. Peking investuje obrovské štátne prostriedky do technologického rozvoja, jeho ambície dominovať na globálnom trhu sú nespochybniteľné. No za týmto snom sa skrýva množstvo otázok o efektivite a udržateľnosti. Čína, pod vedením Si Ťin-pchinga, prešla za posledné desaťročie obrovským skokom, pričom cieľom je technologická sebestačnosť. K tomu však používajú masívne zásahy štátu v podobe grantov, daňových úľav a úverových záruk pre podniky. Od roku 2009 krajina pristúpila k viac ako 7500 dotačným opatreniam, čo predstavuje zhruba dve tretiny všetkých dotácií, ktoré poskytli rozvinuté ekonomiky G20.
Výsledky sú ohromujúce. Kým v roku 2007 bola Čína lídrom v iba 3 z 64 kritických technológií, dnes už ovláda 57. Krajina je najväčším výrobcom elektromobilov a batérií a je lídrom vo výskume a vývoji v oblastiach ako kvantové technológie a umelá inteligencia.
Neočakávaná výzva: Klamný rast produktivity
Napriek týmto úspechom čelí Peking zásadnému problému – rastu produktivity. Odhady naznačujú, že celková faktorová produktivita v Číne zaznamenala výrazné spomalenie, ba dokonca pokles v poslednom desaťročí. To je v ostrom kontraste s pokrokmi, ktorými sa krajina pýši. V čase, keď Si Ťin-pching avizoval „vysoko kvalitný rozvoj“, efektívnosť zamestnancov a kapitálu sa prehlbuje v ich neprospech, pričom Čína zaostáva za „ázijskými tigrami“ ako Japonsko a Južná Kórea.
Vplyv štátneho riadenia na efektivitu
Štátom riadená priemyselná politika, hoci priniesla niektorých gigantov, paradoxne viedla k plytvaniu. Ekonomická analýza Medzinárodného menového fondu odhaľuje, že štátne dotácie znižujú produktivitu a HDP krajiny. Mnohé prostriedky sa často dostávajú k politicky nenáročným firmám namiesto tých najefektívnejších, čo vedie k nadmernej kapacite a plytvaniu. Vyskytujú sa prípady, kedy úradníci dotujú totožné odvetvia, čím vzniká prebytok produkcie a nadbytok nevyužívaných kapacít.
Poučenie pre svet
Príbeh Číny by mal byť varovaním pre ostatné krajiny. Rýchly technologický pokrok zďaleka nestačí, ak nie je podložený efektívnymi a udržateľnými praxami. Dlhodobý rast a inovácia si žiadajú zreformovaný trh, ktorý dokáže efektívne alokovať zdroje. Slobodné trhové sily sú kľúčové, a to zahŕňa aj transformáciu štátnych podnikov a právny štát, ktorý podporí skutočné inovácie.
Airbus a kríza v letectve
Zatiaľ čo Čína bojuje s výzvami vo svojej ekonomike, aj globálny letecký priemysel čelí prekvapivým problémom. Airbus sa dostal do krízovej situácie, keď musel oznámiť nutnosť opravy pre 6000 svojich A320 lietadiel po incidente, ktorý odhalil zlú odolnosť voči intenzívnemu slnečnému žiareniu. Podľa EASA musí byť oprava vykonaná rýchlo, čo vedie k rozsiahlemu rušeniu letov a narušeniu prevádzky leteckých spoločností po celom svete.
V čase, keď letecká doprava zaznamenáva rast dopytu, sú tieto technológie pod drobnohľadom a čakajú ich tvrdé skúšky. Airbus, od zdoby, kedy sa model A320 stal najviac dodávaným na svete, čelí dramatickým zmenám v kvalite a efektívnosti svojich lietadiel, čo zásadne ovplyvňuje leteckých prepravcov a ich zákazníkov.
