Expertí varujú: Rusko zamieňa kartami v hybridnej vojne
Európa sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stretáva s bezprecedentnými hybridnými hrozbami. Investigácia agentúry AP odhalila minimálne 145 incidentov, od podpaľačstva až po sabotáž vlakov, za ktorými sa skrýva ruská taktika narušovania stability v regióne. Západné spravodajské služby varujú, že cieľom Moskvy je vyčerpať kapacity európskych bezpečnostných zložiek.
Od marca 2022 do konca roka 2025 sa podľa AP zaznamenala dramatická eskalácia incidentov, ktoré sú považované za súčasť plánu Ruska na destabilizáciu Európy. Predstavitelia uvádzajú, že každý z týchto útokov má za následok vyčerpanie bezpečnostných kapacít a zosilnenie obrany jednotlivých štátov.
Jedným z naliehavo sledovaných incidentov je nedávna sabotáž v Poľsku, ktorá v novembri 2025 zničila železničný predpis a vyžiadala si okamžitú reakciu, keď Varšava nasadila 10.000 vojakov na ochranu kritickej infraštruktúry. Štúdie tvrdia, že aj keď sa mnohé sabotáže zatiaľ nezaobišli bez väčších škôd, každé takéto konanie pohlcuje dôležité bezpečnostné prostriedky.
Ekonomické a psychologické útoky
Kým pre európske bezpečnostné jednotky predstavuje ruská činnosť obrovskú záťaž, Moskva môže realizovať tieto operácie za minimálne náklady. Rusko sa uchyľuje k zahraničným agentom a osobám ovplyvneným organizovaným zločinom, teda nekoná priamo cez svojich špiónov, čo znižuje potenciálne riziká pre vlastné personálne kapacity. Tento prístup im umožňuje testovať obranné mechanizmy a vyčerpávať zdroje, aj keď konkrétne plány nedokážu realizovať.
Vytvára sa tak nebezpečná hra, v ktorej sa Európa snaží reagovať na neustále sa meniaciu hrozbu ruského hybridného útoku. Bezpečnostné zložky štátov sú nútené byť v pohotovosti, pričom toto na obrázku komplikuje aj prichádzajúca zima.
Stúpanie incidentov a ich implikácie
AP vyčíslila prudký nárast podpaľačských útokov a výbuchov zaznamenaných v období od 2023 do 2024. Zatiaľ čo minulý rok sa evidovalo len niekoľko prípadov, tento rok sa už dostalo do štatistík niekoľko desiatok. Tento nárast supluje varovania expertných služieb, ktoré sa obávajú, že ruská činnosť sa stáva stále nebezpečnejšou a Západ môže čeliť novej vlne rovnakého rizika ako v minulosti.
Moskva sa snaží obhajovať svoje konanie a uvádza, že s týmito činmi nemá žiadnu spojitosť. Vzniká však otázka, do akej miery európske vlády a ich systémy ochrany zatiaľ dokážu odolať tomuto neustálemu tlaku a čo všetko ich stálo, aby zabránili destabilizácii vlastných krajín.
