Vo veku 94 rokov zomrela Zuzana Marešová, posledná z Wintonových detí žijúcich v Česku
V piatok 15. februára 2026 sa odohrala smutná udalosť. Vo veku 94 rokov navždy odišla Zuzana Marešová, posledná z Wintonových detí, ktoré prežili v Českej republike. Zuzana sa dostala do Anglicka ako malé dievča v roku 1939 a bola jednou zo 669 detí, ktorým britský maklér sir Nicholas Winton pomohol uniknúť z okupovanej Prahy do Londýna. Jej príbeh je svedectvom o odvahe a záchrane života v ťažkých časoch druhej svetovej vojny.
Informácie o jej úmrtí sa objavili na sociálnych sieťach prostredníctvom projektu Paměť národa, ktorý sa zaoberá uchovaním historickej pamäti a príbehov prežitia týchto detí. Marešová sa narodila v rodine, kde jej otec, Maximilián Spitzer, bol československý Žid, a matka, Pavla, bola kresťankou z Viedne. Na jar 1939, tesne pred vypuknutím vojny, otec vycestoval do Anglicka, aby tam založil pobočku svojej firmy.
Matke sa nielen podarilo poslať do Anglicka všetky tri dcéry – Lily, Ditu a Zuzanu – ale neskôr sa do Anglicka dostala aj ona. Zaujímavým faktom je, že Zuzana sa o okolnostiach svojho odchodu a o tom, že patrí medzi Wintonove deti, dozvedela až po roku 1990. Tento objav pre ňu predstavoval prekvapenie a zároveň otvoril novú kapitolu v jej živote, keď objavila svoj historický a emocionálny odkaz.
Prvý vlak s deťmi odišiel z Prahy v máji 1939, zatiaľ čo posledný odchádzal v septembri toho istého roku. Sir Nicholas Winton, ktorý sa narodil 19. mája 1909, riskoval svoj život a dedicoval sa záchrane detí pred nacistickou perzekúciou. Na konci druhej svetovej vojny mnoho rodín detí z jeho programu zomrelo kvôli holocaustu, pričom Wintonove akcie zostali dlhý čas v anonymite, až do roku 1988, kedy sa stretol so svojimi zachránenými fyzicky.
V roku 1998 ho prezident Českej republiky Václav Havel na Pražskom hrade vyznamenal za jeho humanitárne úsilie. O štyri roky neskôr, v roku 2002, mu britská kráľovná udelila šľachtický titul. Sir Nicholas Winton zomrel v roku 2015 vo veku 106 rokov, čím zanechal za sebou nielen tragický, ale aj inšpiratívny odkaz o zodpovednosti a silnom občianskom záväzku.
Smrť Zuzany Marešovej opäť pripomína dôležitosť pamiatky na Wintonove deti a výzvy, ktorým čelili. Odpustenie a porozumenie v týchto časech sú nevyhnutné, aby sa takéto tragédie nikdy nezopakovali. Historie Wintonových detí zostáva silným upozornením na hodnoty ľudskosti a súcitu vo svetle hrôz, ktoré boli vytrhnuté z pamäti minulosti.
