Starmer otočil v postoji k vojne na Blízkom východe
Včera, 7. marca 2026, vláda v Londýne oznámila, že Spojené štáty americké začali využívať britské vojenské základne na obranné operácie proti Iránu. Tento krok je reakciou na narastajúce napätie v regióne, kde hrozia iránske raketové útoky.
Britský premiér Keir Starmer, ktorý pôvodne odmietol akúkoľvek úlohu Británie v americko-izraelskom konflikte, sa teraz zrazu rozhodol flexibilizovať svoj prístup a súhlasil s požiadavkou USA. Tieto základne sa nachádzajú vo Fairforde v grófstve Gloucestershire a na britsko-americkom komplexe Diego García v Indickom oceáne.
Starmerovo pôvodné rozhodnutie podmienené zákonným základom a premysleným plánom vyvolalo nielen kritiku z radov opozície, ale aj nespokojnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa. Následne sa premiér dostal do ťažkej situácie, keď musel zvážiť obranu britských záujmov v prípade, že by nastalo odvetné násilie zo strany Iránu.
Britské ministerstvo obrany oznámilo, že americké operácie sú uplatňované na konkrétne obranné ciele s cieľom zabrániť iránskym raketovým útokom v regióne. Starmer, ktorý má historický právnický záznam v oblasti ľudských práv, však obhajoval zmenu postoja tvrdením, že hrozby z Iránu sa zvýšili a treba na ne zareagovať.
Podpora verejnosti a politický kontext
Podľa prieskumu spoločnosti Survation, 56 percent britských respondentov vyjadrilo podporu Starmerovmu rozhodnutiu o nezapojení sa do počiatočných útokov. Naopak, iba 27 percent sa domnieva, že mal urobiť opačnú voľbu. Tento názor reflektuje rozdelené postoje spoločnosti k zahraničnej politike a vojenským operáciám.
Starmerova vláda sa pokúša odôvodniť zmenu v politike voči Iránu predchádzajúcou kanceláriou Tonyho Blaira, ktorej podpora invázií do Iraku spôsobila dlhodobé následky pre Labouristickú stranu. Jeho snaha získať späť dôveru voličov v oblasti bezpečnosti je preto skutočne dôležitá pre jeho politickú kariéru.
