Slovensko ako čipová veľmoc? Máme šancu v technológii, ktorú dnes takmer nikto v EÚ neodráža.

David
By David

Slovensko ako čipová veľmoc: Technologická príležitosť, ktorú vyžaduje EÚ

Bezpečnosť a technologická suverenita Európy sú dnes viac ako kedykoľvek predtým závislé od malých kremíkových doštičiek známych ako mikročipy, ktorých výroba je dnes vo veľkej miere koncentrovaná v Ázii a Spojených štátoch. Slovensko si však vytyčuje cieľ stať sa významným hráčom v tejto oblasti, predovšetkým v súvislosti s návrhom a výrobou čipov.

Rozhovor s odborníkmi z SK-Chips

V nedávnom videopodcaste SHARE diskutovali dvaja odborníci z českého čipového kompetenčného centra SK-Chips, Michal Mičjan a Juraj Marek, o aktuálnych výzvach a potenciáli Slovenska. Moderátor Ján Trangel sa zameral na otázky ako napríklad: Aké sú vyhliadky EÚ v kontexte návrhu a výroby čipov a akú úlohu môže v tomto smere zohrať Slovensko?

Ambiciózne ciele a ich revidovanie

V rámci Európskeho akta o čipoch (EU Chips Act) sa pôvodne stanovili ciele pre trhový podiel EÚ na výrobe čipov do roku 2030 na 20 %. Michal Mičjan v súčasnosti naznačuje, že s ohľadom na vývoj situácie sa tento cieľ s najväčšou pravdepodobnosťou prehodnotí a skončí medzi 14 až 15 %. Vo svojej analýze poukazuje na ambicióznosť pôvodných cieľov, avšak vyjadruje presvedčenie, že nové čísla by už mohli byť realistické.

Silné a slabé stránky Európy v oblasti čipov

Juraj Marek hovorí o historických silných stránkách Európy v oblasti výkonovej elektroniky a výroby čipov pre automobilový priemysel. Avšak poukazuje aj na slabiny, najmä to, že čipy vyrobené v Európe sú často zasielané do Ázie na puzdrenie, čo predstavuje riziko z hľadiska strategických dodávateľských reťazcov. Hovorí, že hoci sa čipy vyrábajú, ich ďalej spracovanie sa deje mimo Európy, čo môže ovplyvniť dodávky v prípade geopolitických napätí.

Technológia puzdrenia: Kritický krok vo výrobe čipov

Puzdrenie čipov, ako uvádza Juraj Marek, je proces, ktorý ochranuje čipy a zabezpečuje ich kontakt s okolitým svetom. Dnes sa však viac ako polovica výroby čipov predáva ázijským firmám, kde prebieha konečné spracovanie. Michal Mičjan zdôrazňuje, že eu rópska produkcia čipov je v celosvetovom meradle okolo 9-10 %, pričom podiel puzdrenia v EÚ činí iba 2-5 %. Aktuálne úsilie o revíziu legislatívy sa zameriava na zvýšenie tohoto podielu a smerovanie k posilneniu výrobnej kapacity v EÚ.

Európska technologická suverenita

Možno diskutovať o tom, či existuje skutočná európska suverenita v oblasti čipov. Michal Mičjan tvrdí, že sledujeme technologickú suverenitu, aj keď nie vo všetkých oblastiach – ciele sú orientované na kľúčové priemyselné sektory ako sú automobilový priemysel, obrana či energetika. Podmienkou je, aby Európa disponovala bezproblémovým dodávateľským reťazcom pre udržanie a rozvoj priemyselnej výroby v čase kríz.

O vzdelávaní a rozvoji: Kompetenčné centrum SK-Chips

Nové kompetenčné centrum SK-Chips na Slovensku má ambíciu prepojiť priemysel, vzdelávanie a výskum v oblasti výroby čipov a nanotechnologického výskumu. Michal Mičjan zdôrazňuje význam vzdelávania pre rozvoj talentov a podporu startupov, ktoré sú kľúčové pre domáci ekosystém. S cieľom dosiahnuť hospodársky rast a posilniť technologické schopnosti Slovenska sa snažia aktívne vyhľadávať a rozvíjať potenciálnych absolventov technických škôl.

Šanca pre Slovensko v decentralizovanej výrobe čipov

Dnešná situácia predstavuje pre Slovensko jedinečnú príležitosť stať sa významným hráčom v oblasti puzdrenia čipov. Rýchlo sa meniaca globálna ekonomika a technologický pokrok ponúkajú cestu k rozvoju a strategickému rozšíreniu výroby čipov priamo v Európe. Reálne investície a diverzifikácia dodávateľských reťazcov sú kľúčovými faktormi pre úspešnú transformáciu Slovenska na čipovú veľmoc.

Share This Article