Irán odmieta obmedziť svoj jadrový program: Varovanie pred požiadavkami USA a Izraela
Irán prehlásil, že nebude akceptovať žiadne obmedzenia svojho jadrového programu. Riaditeľ iránskej agentúry pre atómovú energiu, Mohammad Eslámí, v túto správu zaslal v reakcii na požiadavky Spojených štátov a Izraela. Eslámí tvrdí, že tieto požiadavky sú len prázdnymi želaniami, ktoré sú odsúdené na neúspech. Podľa jeho slov: „Tvrdenia a požiadavky našich nepriateľov na obmedzenie iránskeho programu obohacovania uránu sú iba želaniami, ktoré budú pochované.“
Rokovania medzi Iránom a USA
Vyjadrenia Eslámího prišli pred plánovanými rokovaniami medzi Iránom a USA, ktoré sa majú konať koncom tohto týždňa so sprostredkovaním Pakistanom. Iránsky jadrový program dlhodobo vyvoláva napätie so Západom, pričom Teherán opakovane tvrdí, že jeho aktivity sú zamerané na civilné účely, ako je výroba elektriny a vedecký výskum. Západné krajiny a Izrael však majú obavy, že Irán sa snaží vybaviť jadrovou zbraňou.
Obohacovanie uránu: Kľúčový bod sporu
Jedným z najvýznamnejších bodov sporu je obohacovanie uránu. Na civilné účely sa urán zvyčajne obohacuje na úroveň medzi 3 a 5 percentami. Na výrobu jadrovej zbrane je však potrebné obohacenie na približne 90 percent. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v minulosti upozornila, že Irán nahromadil zásoby uránu obohateného až na 60 percent, čo je výrazne nad úrovňou potrebnou na mierové účely.
Vplyv odstúpenia USA od jadrovej dohody
Predtým, ako vypukla vojna, americký prezident Donald Trump vyjadroval obavy, že Teherán sa blíži k získaniu jadrovej zbrane. Kritizoval jadrovú dohodu z roku 2015, známy ako JCPOA, od ktorej USA odstúpili v roku 2018 počas Trumpovho prvého funkčného obdobia. Podľa odborníkov sa po odstúpení USA od tejto dohody iránsky program obohacovania uránu výrazne zrýchlil.
