Košice prídu o 22 mestských častí. Ako by mohla a mala samospráva s 230-tisíc obyvateľmi vyzerať
Košice sa chystajú na historickú zmenu vo svojej samospráve, ktorá má potenciál výrazne ovplyvniť organizáciu a fungovanie mesta. Novelou zákona o meste Košice sa plánuje redukcia z doterajších 22 mestských častí na len 4. Tento krok sa odvíja od snahy o racionalizáciu a zlepšenie efektivity miestnej samosprávy.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský už avizoval, že ak prezident podpíše novelu, podá žalobu na Ústavný súd. Podľa neho táto zmena porušuje rovnosť volebného práva obyvateľov a takisto právo kandidátov na rovnaký prístup k voleným funkciám. Táto situácia vyvoláva obavy medzi občanmi i odborníkmi, ktorí varujú pred možnými negatívnymi následkami takejto legislatívnej zmeny.
Igor Šimko, jeden z predkladateľov novely, vyhlásil, že historia mesta prevyšuje zložitosti súčasného systému a pridal, že novo navrhnuté usporiadanie by malo kopírovať administratívne členenie existujúcich okresov Košice 1 až Košice 4. Zmeny by mohli byť implementované v horizonte rokov 2030 alebo 2031, záleží to však na výsledku referenda, ktoré je plánované na úroveň demokratického prístupu občanov k rozhodovaniu o budúcnosti mesta.
Podľa Šimka sú náklady na prevádzku 22 mestských častí a ich aparát pre mesto enormné, ročne predstavujú až 8,7 milióna eur. Nové usporiadanie by priviedlo k úspore nákladov a zároveň zachovalo historické názvy a symboly mestských častí, ktoré zaniknú, ale budú nahradené novými miestnymi časťami.
Medzi ďalšie návrhy patrí vytvorenie pozície tretieho viceprimátora, ktorý by mal zodpovednosť za racionalizáciu počtu mestských častí, a taktiež zvýšenie počtu mestských poslancov zo 41 na 51. Plánuje sa aj zníženie stropu ročných odmien a rozhodovania o zmenách vo voľbách, ktoré by mali byť závislé od vôle občanov.
Na druhej strane sa objavujú obavy zo strany kritikov z radov opozície, ktorí chápu tieto zmeny ako chaos a nedostatočné zanedbanie odborných analýz a diskusií zo strany koalície. Označujú ich za rýchlo koncipované zákony, ktoré sa neviazajú na vopred pripravené dáta či analýzy. Podľa nich by takéto zásahy do územného členenia mali prebiehať disciplinovane a so zapojením širokej verejnosti.
Bude zaujímavé sledovať, akým smerom sa táto situácia vyvinie a ako sa Košice vysporiadajú s potrebou reforiem v samospráve. Diskusia o novej štruktúre mesta potrvá ešte nejakú dobu a osud tejto reformy sa zrejme bude musieť zohľadniť v kontexte ústavne zaručených práv a demokratických princípov participácie všetkých občanov.
