Ekonomické dopady zmrazenia eurofondov na Slovensko
Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), zmrazenie eurofondov by malo pre Slovensko katastrofálne následky, ktoré by sa odrazili na hospodárstve krajiny. Krajina by prišla o priame prostriedky vo výške 15,7 miliardy eur, pričom sa odhaduje, že celkové straty vrátane nižšieho ekonomického výkonu môžu dosiahnuť až 21 miliárd eur. To znamená, že na každý zmrazený eurofond si ekonomika pripíše ďalšiu stratu jedného eura.
Pád investícií a zhoršenie pracovného trhu
Ak by Rada EÚ pristúpila k pozastaveniu platieb v podobnom rozsahu ako v Maďarsku, Slovensko by do konca dekády mohlo stratiť ďalších päť miliárd eur, čo predstavuje takmer jednu tretinu alokovaných fondov. Dopady na ekonomiku by boli ešte horšie. Očakáva sa zníženie investícií a spotreby, čo by opäť zhoršilo podmienky na trhu práce. Odhaduje sa, že do konca dekády by mohlo z pracovného trhu ubudnúť viac ako 22 000 pracovných miest. Okrem toho by deficit verejných financií mohol vzrásť o ďalších 1,7 % HDP.
Zvýšenie verejného dlhu v prípade zmrazenia fondov
Bez dostatočného kompenzovania výpadkov eurofondov by sa dlh Slovenska mohol do roku 2030 priblížiť k 85 % HDP. Tým by sa krajina ocitla v oveľa zraniteľnejšej situácii, ako keby platby neboli zmrazené. Toto zvýšenie dlhu by mohlo byť až o 7 percentuálnych bodov vyššie, než by bolo za normálnych okolností.
Reputačné riziká a ich dôsledky
Analytici predpokladajú, že vláda pravdepodobne nezvýši výdavky na zmiernenie strat, čím by sa prehĺbili ďalšie problémy, ako je reputačný efekt. Vyššia riziková prirážka, zhoršenie kreditných hodnotení a slabší prílev zahraničných investícií by mohli sprístupniť Slovensko ešte väčším problémom. V tak kontexte môže byť zmrazenie eurofondov považované za kritické riziko pre budúcnosť slovenskej ekonomiky.
