Najinteligentnejší ľudia na svete majú jednu spoločnú vec: Psychológovia tvrdia, že mnohí ju nesprávne interpretujú
Roky sa predpokladalo, že inteligencia je najviac rozoznateľná podľa rýchlosti myslenia, slovnej zásoby, úspechu v školských testoch alebo schopnosti rýchlo odpovedať na otázky. Tí, ktorí vyjadrujú istotu a presnosť vo svojich názoroch, často vzbudzujú dojem, že sú najinteligentnejší v miestnosti. Avšak psychológovia v posledných desaťročiach čoraz častejšie upozorňujú na to, že práve váhanie a schopnosť spochybňovať vlastné presvedčenia sú skutočnými znakmi vysokých kognitívnych schopností.
Význam aktívneho otvoreného myslenia
Aktívne otvorené myslenie, ktoré je spojené so schopnosťou kriticky zhodnotiť a prehodnotiť názory, je často považované za slabosť. Zatiaľ čo väčšina ľudí môže interpretovať váhanie ako nerozhodnosť, psychologický výskum naznačuje, že za týmto správaním sa skrýva komplexný spôsob spracovania informácií. Tí, ktorí sú schopní hlbšie analyzovať, sú často schopnejší dosahovať sofistikované rozhodnutia.
Výskum a prepojenie medzi kritikou a inteligenciou
V prvej štúdii z roku 1997 psychológovia Keith Stanovich a Richard West zistili, že kritické myslenie a otvorená myseľ sú silne prepojené s vyššou inteligenciou. Tento koncept sa potvrdil aj v ďalších štúdiách, ktoré preukázali, že ľudia, ktorí pravidelne spochybňujú svoje názory a zvažujú nové dôkazy, majú tendenciu dosahovať lepšie výsledky v testoch kognitívnych schopností, a to aj bez ohľadu na ich prvotné kognitívne schopnosti.
Potreba poznávania a jej vplyv na intelekt
Súvislosť medzi otvorenosťou voči skúsenostiam a kognitívnymi schopnosťami je podčiarknutá potrebou poznávania – tendenciou, ktorá je zosúladená s intelektom. Ľudia, ktorí prijímajú intelektuálnu výzvu, majú schopnosť spracovávať a prijímať nové myšlienky bez obranných reakcií. To sa prejavuje aj v ich ochote zmeniť názory, pokiaľ sa objavia nové dôkazy.
Otvorenosť a intelektuálna pokora
Inteligencia teda nie je len o vedomostiach, ale aj o postojoch a prístupe k novým informáciám. Aktívna otvorená myseľ, ktorá v praxi znamená neustále hodnotenie vlastného myslenia a názoru, sa považuje za zručnosť, ktorú je možné rozvíjať. Prostredia, ktoré povzbudzujú otázky a otvorenú diskusiu, sú kľúčové pre rozvoj týchto schopností.
Učenie sa z protichodných názorov
Mnohí ľudia, ktorí pochybujú o svojich názoroch, sa podemkárovaní o pravde a schopnosť prijímať protichodné argumenty, sú často tými najostrejšími mysliteľmi. Tento jav naznačuje, že skutočná inteligencia môže predchádzať naivnej sebadôvere. Skúmanie rôznych prespektív nie je známkou pochybností o vlastnej inteligencii, ale naopak, naznačuje schopnosť reflexívneho a hlbokého myslenia.
Budovanie aktívneho otvoreného myslenia
Posledné výskumy naznačujú, že aktívne otvorená myseľ nie je pevným rysom, ale naučenou schopnosťou. Prostredia, ktoré podporujú kognitívnu angažovanosť, majú na vývoj týchto vlastností zásadný vplyv. Pomocou otázok, ktoré podnecujú kritické myslenie, môžeme zlepšiť nielen naše rozhodovanie, ale aj celkovú úroveň inteligencie.
