Hrozí svetu nová krajina s jadrovými zbraňami? Pomáha k tomu Trump
V súčasnosti sa nad mestom Rijád v Saudskej Arábii šíri dym, symbolizujúci stále napätejšiu situáciu v americko-izraelskom konflikte s Iránom. Tento stav je umocnený nedávnym krokom administratívy Donalda Trumpa, ktorá podpísala historickú dohodu o jadrovej spolupráci so Saudskou Arábiou. Podľa analytikov tento krok predstavuje zmenu v prístupoch USA k jadrovej bezpečnosti v regióne, pričom očakávania, ktoré sa na toto partnerstvo viažu, môžu mať ďalekosiahle následky.
Pôvodne si predstavte situáciu, kde sú Spojené štáty v konflikte s jednou krajinou a snažia sa ju oklamať, aby nezískala prístup k jadrovým zbraniam, no zároveň sa ich administratíva obratne otáča k ďalšiemu, pre ňu kľúčovému nepriateľovi a uzatvára dohodu, ktorá mu umožňuje práve to, čo sa snaží zastaviť. Takto sa vo svetle rozboru prezentuje najnovší krok Trumpovej administratívy.
Zlatý štandard jadrovej bezpečnosti
Historicky, zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi predchádzajúcimi americkými prezidentmi ako George W. Bush a Barack Obama, stanovali takzvaný „zlatý štandard“ pre krajiny, ako sú Spojené arabské emiráty. Tieto krajiny sa vzdali práva na obohacovanie uránu a súhlasili s prísnym režimom jadrových inšpekcií. Na druhej strane, Saudskej Arábii sa podarilo argumentovať, že takéto inšpekcie sú „príliš vtieravé“, a tak Trumpova administratíva pristúpila ku zmene predchádzajúcich štandardov.
Otvorené dvere pre obohacovanie uránu
Na základe novej dohody bude môcť Rijád po dvoch rokoch začať s vlastným obohacovaním jadrového paliva. Americký minister energetiky Chris Wright sa síce snažil predať dohodu ako dodržiavanie „najvyšších štandardov v jadrovej bezpečnosti“, avšak odborníci a analýzy ukazujú na opak. Tieto okolnosti vyvolávajú otázky o budúcnosti jadrovej rovnováhy na Blízkom východe.
Geopolitické napätie v regióne
Saudský korunný princ Muhammad bin Salmán neostal v tajnosti ohľadom svojich ambícií. Už v roku 2018 verejne vyhlásil, že ak by Irán získal jadrovú zbraň, Saudská Arábia by „ihneď urobila to isté“. Tým sa dostáva do popredia veľmi znepokojujúca otázka o tom, či Saudská Arábia môže byť desiatou krajinou v jadrovom klube, čo by ešte viac skomplikovalo už tak naliehavú situáciu v regióne.
Príčiny a následky novej dohody
Trumpova administratíva sa zameriava na geopolitickú realitu, pričom argumentuje, že ak američania Saudskej Arábii neposkytnú technologickú pomoc pri stavbe jadrových reaktorov, urobí to Rusko alebo Čína. Výsledkom posilnenia partnerstva s Rijádom však je, že Spojené štáty sa vzdalujú od kontroly nad jadrovým programom, pričom existuje riziko, že civilné jadrové projekty môžu prejsť do zbrojného arzenálu.
Úvahy o budúcnosti
Analytik James M. Acton varuje, že „nie je možné vylúčiť, že Saudská Arábia toto zariadenie niekedy znárodní a použije ho na výrobu bomby“. Bez ohľadu na súčasnú dohodu, účet za niektoré prípady predchádzajúceho správania sa krajín ukazuje, že civilné programy môžu veľmi rýchlo vytvoriť zbrane a z toho plynúce nebezpečenstvo.
Zahraničnopolitické dôsledky tejto dohody sú znepokojivé. Kým USA sa snažia zničiť iránske podzemné jadrové zariadenia, umožniť Saudskej Arábii obohacovať urán je absurdné a môže to viesť k tomu, že v budúcnosti bude Irán argumentovať, že má právo žiadať to isté. Bez ohľadu na vojenské a politické napätia sa zdá, že otvorenie dverí pre jadrový program v Saudskej Arábii by mohlo vyústiť do zásadnej zmeny na Blízkom východe.
