Prípad Hartmut Tautz: Slovensko sa vzďaľuje spravodlivosti aj po 40 rokoch
V najbližších hodinách si pripomenieme tragický osud mladíka Hartmuta Tautza, ktorý sa v auguste 1986 snažil uniknúť z bývalej Nemeckej demokratickej republiky na Západ. Tento incident, ktorý sa odohral v Bratislave, zanechal hlboké rany na histórii a odhaľuje krutú pravdu o komunistickom režime v Československu, ktorý vo svojej podstate používal násilie a zastrašovanie proti bezbranným utečencom.
K incidentu došlo v noci z 8. na 9. augusta, kedy bol Hartmut pri pokuse prestrihnúť ostnatý drôt tragicky napadnutý vopred vycvičenými psami, ktoré mali za cieľ odstrašiť utečencov. Jeho smrť, spôsobená brutálnym zásahom vojakov Pohraničnej stráže, bola následne utajená a zakrytá. Pohraniční vojaci, a to aj na rozkaz svojich nadriadených, sa správali k Hartmutovi ako k zločincovi, a hoci prežil ťažké zranenia, jeho šanca na prežitie bola zničená nedostatočnou medicínskou pomocou, ktorú mu odmietli včas poskytnúť.
Násilie bez následkov
Prípad Hartmut Tautz nám pripomína, že na Slovensku nikdy nebola vykonaná spravodlivá súdna procedúra voči páchateľom podobných zločinov. Naproti tomu v Českej republike existujú inštitúcie, ktoré sa zaoberajú vyšetrováním zločinov komunizmu a podľa ktorých sa dopustili konania, ktoré by mali byť odsúdené. Je zarážajúce, že odvtedy, čo sa krajina uvoľnila z područní katy komunizmu, neexistujú žiadne právne kroky voči tým, ktorí priamo alebo nepriamo zosnovali a udržiavali tento systém.
Ústav pamäti národa v roku 2008 podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru týkajúce sa zločinov na železnej opone, avšak odpoveď slovenských súdov zostáva rozporuplná. Naša spoločnosť sa ani po dvoch dekádach od pádu totalitarizmu nedokázala spraviť krok vpred, čo naznačuje slabosť a zraniteľnosť nášho justičného systému.
Postoje predstaviteľov na sklonku normalizácie
Vtedajší námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky mal na vec jasný názor: „Zločin proti ľudskosti sa nemôže chápať ako súčasť verejného spravovania.“ Takéto vyhlásenia potešili tých, ktorí sa obávali o svoje postavenie, a potvrdzujú, že mnohí z páchateľov sa nikdy nepostavia pred súd, zatiaľ čo ich zločiny ostávajú bez trestu.
Slovensko sa nachádza v situácii, kde priame zločiny a ich páchatelia zostávajú prakticky nedotknutí. Očividne sa spoločnosť snaží ignorovať temné stránky svojej histórie, pričom sa akoby uzatvára v naivnom pohľade na spravodlivosť, ktorá zostáva len ťažko dosiahnuteľným ideálom.
Hľadanie spravodlivosti so zrakom sústredeným na budúcnosť
Aby sme mohli vykročiť vpred, je nevyhnutné prehodnotiť a prerušiť kontinuitu s minulosťou. Musíme seba samých presvedčiť, že spravodlivosť a pravda sú hodnoty, za ktoré by sme sa mali aktívne zasadiť. Kým sa pohybujeme dopredu, nemali by sme zabúdať na osudy ako ten Hartmutov, ktoré nám pripomínajú, aké dôležité je zaviazať sa robiť všetko pre to, aby sa podobné tragédie už nikdy nezopakovaly.
Časy sa menia, ale zranenia tejto krajiny z jej temnej minulosti pretrvávajú. Spoločnosť by sa mala pripraviť na to, aby sa pozrela pravde do očí a konečne vzala na seba zodpovednosť za skutky, ktoré definovali nielen minulosť, ale aj budúcnosť Slovenska. Nedokonalý spravodlivý systém je stále lepší než stále sa vyhýbajúci prístup k súdnemu vyrovnaniu s minulosťou, a jeho prehodnotenie je bezpodmienečne nutné.
