Natália Blahová: Ľudia zomrú skôr, než sa dostanú k pomoci, na ktorú majú nárok
Ministerstvo práce a sociálnych vecí sľubovalo, že nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začal platiť minulý rok, zjednoduší prístup k pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých či rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich však namiesto toho narazili na dlhé čakacie lehoty, neprehľadnosť a zamietavé stanoviská.
Problémy konštatovala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím – systém podľa nej neposkytuje dostatočné záruky, že ľudia budú mať v porovnateľných prípadoch zabezpečený rovný prístup k podpore potrebnej na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti. Hovorí aj o prípadoch dobrej praxe, no ciele reformy sa podľa nej nenapĺňajú v celom rozsahu.
Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša hovorí o detských chorobách systému a jednotlivých zlyhaniach, kritici však vidia hlbší problém. „Až 1 611 ľudí sa svojho posudku nedožilo. Svoje posledné dni museli tráviť tým, že sa hádali s úradmi a dokazovali, že sú naozaj chorí,“ reaguje Natália Blahová.
O tom, čo sa na pôvodnom dobrom nápade pokazilo, ako ho opraviť a v čom sociálny systém v pomoci sociálne odkázaným zlyháva, hovorí bývalá poslankyňa parlamentu, aktivistka a členka strany Demokrati.
Integrovaný posudok mal byť rýchlejší a efektívnejší než posudky, ktoré ľudia dostávali predtým, pretože v sebe zahŕňal lekársky aj sociálny posudok. Mal z toho vzísť celkový záver o tom, čo človek v skutočnosti potrebuje – či je to auto, opatrovateľ, osobný asistent, schodolez alebo stacionár.
„Je to výborná myšlienka. Dostanete jeden posudok, ktorý obsahuje výstupy z lekárskej aj sociálnej časti, a priamo v ňom vidíte, ktoré kompenzácie vám štát ponúka na to, aby ste žili kvalitnejší, lepší a zdravší život,“ vysvetľuje Blahová.
Čo sa podľa nej pokazilo? „Všetko. Reformu pokazili tak, že robí presný opak toho, čo bolo jej zmyslom. Čakanie človeku neskráti, ale predĺži. Posudok neskvalitní, ale znekvalitní. Pomoc neprichádza rýchlejšie, naopak sa odďaľuje a človek upadá do katastrofálnych situácií, biedy a zúfalstva.“
Blahová upozorňuje, že systém neposkytuje ľuďom záruky, že budú spravodlivo a správne posúdení, že budú na každom pracovisku posúdení rovnako a že ich dvaja rôzni pracovníci posúdia rovnako. „Je tam nejednotnosť, metodická rozháranosť a systém bol spustený bez prípravy.“
Ozývali sa jej aj samotní zamestnanci, že systém bežal, no dva mesiace nato ešte stále nefungoval elektronický systém, do ktorého mali údaje zaznamenávať. „Nepripravená technika, nepripravení ľudia, nepripravení posudkoví lekári a systém celkovo,“ dodáva.
