Erik Kaliňák prezradil, prečo Smer zatiaľ nie je taký radikálny ako Republika
Smer má pred sebou nebezpečnú špirálu. Čím viac bude preberať témy a jazyk Republiky, tým viac ju bude legitimizovať. No nie je vylúčené, že Republika ho predbehne.
Europoslanec, podpredseda Smeru a šéf tímu poradcov predsedu vlády Erik Kaliňák v diskusii v TA3 konštatoval, že Milan Uhrík profituje zo sklamania tých voličov Smeru, ktorí si želajú, aby Robert Fico postupoval „ráznejšie”. Zároveň vysvetlil, prečo tak premiér zatiaľ nekoná.
Radikálnejší postup by podľa neho mohol viesť k zastaveniu eurofondov a ku konfliktu o Plán obnovy, ktorý si päťmiliónové Slovensko nemôže dovoliť. Situácia by sa však zmenila, keby v Nemecku zvíťazila AfD alebo vo Francúzsku Marine Le Penová. Vtedy by sa podľa Kaliňáka pomer síl v Európe obrátil a Ficova vláda by mohla začať presadzovať to, čo dnes nemôže.
Nie z presvedčenia, ale zo strachu
Je to pozoruhodne otvorené priznanie. Smer sa neusiluje brzdiť radikálne protiúnijové zámery z presvedčenia, ale zo strachu pred ich ekonomickými a politickými následkami. Nezastavuje ho úcta k záväzkom Slovenska v EÚ, ale vedomie, že vláda potrebuje európske peniaze, aby sa Smer mohol mocensky zreprodukovať.
Nejde teda o obavy z prekročenia hodnotovej hranice, ale o pragmatickú kalkuláciu s hranicou politickej priechodnosti doma a najmä v Európskej komisii. Erik Kaliňák, ktorého kolega Ľuboš Blaha víťazstvo AfD v Sasku Anhaltsku s veľkým nadšením privítal, dokonca úprimne pomenoval, čo by Smer v priaznivejšom mocenskom prostredí v EÚ urobil. Zrušil by REPowerEU, protiruské sankcie, Green Deal, povinnú migračnú solidaritu a podporu Ukrajiny.
Slabšia EÚ Slovensko neposilní
Pre malé Slovensko by dezintegrovaná Európa neznamenala väčšiu suverenitu, ale menšiu schopnosť chrániť a presadzovať svoje záujmy. Naša otvorená ekonomika je existenčne závislá od jednotného trhu, európskych fondov, spoločných pravidiel a od hospodárskeho vývoja v Nemecku a ďalších štátoch, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu EÚ.
Smer sa tak čoraz viac predstavuje ako nacionalistická a protieurópska strana, ktorá čaká na priaznivý krajne pravicový a protiúniový vietor z Nemecka a Francúzska. Zároveň však vláda Smeru oportunisticky využíva všetky výhody členstva v Únii.
Nebezpečná špirála Smeru
Kaliňákov výrok navyše odhaľuje podstatu zápasu medzi Smerom a Republikou. Po odchode umiernenejších voličov k Hlasu sa Smer začal orientovať na radikalizovaného, proruského, protiukrajinského a protieurópskeho voliča, ktorého už nie je schopný nahradiť stredovým voličom.
Republika je však v tomto zradikalizovanom priestore autentickejšia. Nemusí obhajovať šestnásť rokov účasti Smeru na vládnej moci a niesť zodpovednosť za zlý stav štátu. Môže tvrdiť, že Fico síce radikálne rozpráva, ale keď má konať, zľakne sa Bruselu a straty eurofondov.
Pellegriniho správne varovanie
V tomto svetle treba hodnotiť aj varovania prezidenta Pellegriniho pred radikalizáciou slovenskej spoločnosti. V prejave k výročiu SNP upozornil, že cesta k násiliu prichádza zdanlivo nevinne: „Začne sa to hanlivým nápisom na stene, dehumanizáciou a ponižovaním – a skončí sa to vraždami, vyhladzovacími tábormi a vojnami.”
Ich vierohodnosť však závisí od toho, či prezident dokáže pomenovať konkrétnych nositeľov dehumanizujúceho slovníka. Republiku vedú politici, ktorí vyrástli v Kotlebovej ĽSNS. Milan Mazurek bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky a predstavitelia strany opakovane nevyberavo útočia na menšiny, ženy, politických oponentov, médiá a občiansku spoločnosť.
S Republikou sa modernizovať nedá
Dlhodobá modernizácia krajiny predpokladá fungujúci právny štát, dôveryhodné inštitúcie, politickú predvídateľnosť, pevné ukotvenie v EÚ a NATO, prístup k jednotnému trhu a európskym zdrojom aj schopnosť priťahovať zahraničné investície.
Nedá sa plánovať premena Slovenska na modernú znalostnú ekonomiku a zároveň odovzdať časť vlády strane, ktorej politika by oslabila naše bezpečnostné ukotvenie, vzťahy s kľúčovými partnermi aj postavenie v Európskej únii.
Prezidentove apely nestačia
Otázka teda znie, či si Peter Pellegrini vytvára iba politické alibi, aby raz mohol povedať, že varoval pred Republikou a radikalizáciou spoločnosti, ktorú jej politika prináša, alebo chce proti jej vstupu do vlády vytvárať skutočný politický tlak. Ak platí druhá možnosť, všeobecné apely nestačia.
Inak sa môže stať, že kým prezident bude rétoricky varovať pred ďalšiu radikalizáciou spoločnosti Republikou, Smer sa jej bude programovo aj štýlom politiky ešte viac prispôsobovať a Hlas jej bude otvárať dvere. Najväčším nebezpečenstvom pritom nie je iba to, že Republika raz vstúpi do vlády. Ešte vážnejšie je, že jej politiku začínajú vládne strany uskutočňovať ešte skôr, než sa do vlády dostala.
