PlayStation za 1 300 eur a Xbox za tisícku? Hráči začínajú panikáriť, prečo sa to deje?
Príchod novej a výkonovo náročnej hry GTA 6 vyvolal na trhu s konzolami paniku. Pre najlepší audiovizuálny zážitok je nutné siahnuť po PlayStation 5 Pro. To spustilo nedostatok konzol v obchodoch a extrémne zdražovanie.
Kým pred ohlásením hry sa PS5 Pro predávalo za 899 dolárov, dnes jeho cena u veľkých amerických predajcov ako Amazon či Best Buy presahuje 1 200 dolárov. Kritická je situácia aj u nás, keď PlayStation 5 Pro tu už v podstate nekúpite. Xbox Series X, ktorý sa ešte pred pár mesiacmi dal zohnať za pár stoviek, už stojí viac ako tisícku. Lacnejšie nebudú ani zariadenia z druhej ruky, keďže skalperi konzoly skupujú a predávajú za vysoké sumy. Niekoľko kusov pod tisícku po bazároch však ešte nájdete.
Situácia, aby ceny konzol uprostred životného cyklu raketovo rástli, je nevídaná. Aké sú možnosti pre fanúšikov GTA? Siahnuť môžete po lacnejšom PlayStation 5 vrátane verzie Slim bez mechaniky za 600 eur, ktoré dnes z hľadiska pomeru ceny a výkonu považujeme za najlepšie alternatívy. Pouvažovať môžete aj nad Xboxom Series S, no za cenu 500 až 600 eur sa veľmi neoplatí, pričom rátať musíte s grafickými kompromismi. Trpezlivejší hráči si môžu počkať na verziu pre PC, čo však môže trvať dlho – pri GTA 5 to trvalo až 19 mesiacov.
Extrémny nárast cien sa nekončí len pri konzolách. Zákazníci sa predzásobujú v obave z ďalšieho zdražovania. Napríklad nemecký predajca Mindfactory hlási za august 2026 takmer 30-percentný medzimesačný nárast dopytu po grafických kartách. Očakáva sa aj zdražovanie procesorov. Intel plánuje v marci 2027 zvýšiť ceny v priemere o 10 % a AMD má kroky svojho rivala nasledovať medzi júnom a júlom.
Technologické spoločnosti hľadajú iné cesty, ako zvyšovať výkon. „Už pred 14 rokmi sa narazilo na limit štandardnej CMOS technológie. Prvky už boli také malé, že už pár atómov prímesí spôsobilo úplnú zmenu vlastností. Preto sa prešlo na prvky, ktoré využívali nanodrôty, v ktorých bol transportovaný náboj. Teraz sme však tieto prvky už tak zmenšili, že náboj dokáže preskočiť aj tam, kam by nemal. Tým pádom to funguje inak, ako sme pôvodne predpokladali,“ hovorí profesor Martin Weis.
Podľa odborníka je jedným z trendov zväčšovania hustoty tranzistorov takzvané stohovanie, pri ktorom sa vrstvy ukladajú na seba. Vznikajú tak 3D čipy. Ich nevýhodou je cena, ktorá výrazne rastie, a chladenie – medzi vrstvami prestupuje teplo, ktoré je náročné odviesť. Profesor Weis spomína aj skladanie a vzájomné prepájanie čipov na ploche. Práve tento prístup zvolil Intel aj pri nových notebookových procesoroch Wildcat Lake (Core Series 3). Výrobca skladá menšie časti do jedného väčšieho funkčného celku, pričom prvýkrát v histórii na to použil štandard UCIe. Toto riešenie už dlhšie využíva aj AMD.
Trh sa čoraz viac orientuje na špecializované čipy. „Tak ako boli grafické procesory, sú výpočtové procesory, tak sú i ďalšie čipy, ktoré sú určené pre umelú inteligenciu. Musíme vedieť, na čo daný procesor použiť, pretože neexistuje čip, ktorý by bol univerzálny a dobrý na všetko,“ vraví Martin Weis.
Samsung na augustovom podujatí prezradil viac o technológii LPDDR5X-PIM. Ide o mobilnú pamäť, ktorá integruje výpočtové bloky priamo do pamäťových buniek DRAM. Eliminuje sa tak presúvanie obrovského množstva dát naprieč komponentmi v telefóne, čo vybíja batériu a prináša prehrievanie. Vďaka tomu môže väčší okruh aplikácií umelej inteligencie bežať lokálne v smartfónoch, bez posielania dát do cloudu.
Najväčšou senzáciou Hot Chips 2026 bolo predstavenie vlastného špecializovaného mikročipu od OpenAI s názvom Jalapeño. Je určený pre dátové centrá a primárne slúži na takzvanú inferenciu, teda praktické využívanie natrénovaných AI modelov. Interné testy ukazujú, že čip dosahuje 1,5- až 1,9-násobne vyšší výkon na watt v porovnaní so systémami Nvidia generácie Blackwell. Zariadenie má konkurovať aj nadchádzajúcej generácii od Nvidie s označením Vera Rubin.
Od samotného návrhu po odoslanie čipu do výroby ubehlo rekordných 9 mesiacov. Štandardne celý proces trvá aj viac ako dva roky. K rýchlosti prispela aj umelá inteligencia, ktorá inžinierom pomáhala robiť bleskové pokusy a hľadať optimálne cesty pri testovaní. OpenAI čip nevyvíjalo len vo vlastnej réžii. Ruku k dielu priložila firma Broadcom. Samotnú výrobu zabezpečuje taiwanský gigant TSMC. Vďaka lepšej energetickej efektivite pre špecializované úlohy sa tak v budúcnosti môže výrazne znížiť spotreba elektrickej energie v dátových centrách.
