Čo musí Robert Fico urobiť, aby sa vyhol nepredstaviteľnému scenáru
Premiér musí všetku svoju pozornosť sústrediť na rozpočet. Zaistiť si podporu autonómneho Tomáša Tarabu je však tá najmenšia starosť. Viac by ho mal trápiť Ústavný súd.
Keď sa problém nevyrieši hneď, kým sa ešte dá zvládnuť, zvyčajne prerastie cez hlavu. Komentár mal byť pôvodne iba o najzbytočnejšej telenovele, na ktorú sa premenila výmena ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Za dva týždne čakania sa môže stať čokoľvek.
Robert Fico za ním pred týždňom žialil, ako keby mal Andrejovi Dankovi obetovať jediného syna. Niektorí komentátori tvrdia, že Taraba najlepšie spĺňa Ficovu predstavu o nástupcovi. Minister označil svojho možného nástupcu Filipa Kuffu za „závadovú osobu” a Kuffa tvrdí, že ho premiér od funkcie odhováral.
Problém pre Danka, nie pre Fica
Chápeme, prečo všetci v Tarabovi vidia kľúčovú postavu jesene. Budúci bývalý minister tvrdí, že po návrate do parlamentu bude mať koalícia fakticky 77 hlasov, ale reálne ich bude menej. Taraba využíva situáciu a zvyšuje svoju politickú cenu.
Koalícii môže narobiť ako autonómny poslanec problémy, ale svoju autonómiu si zrejme nechá na zákony SNS či Rudolfa Huliaka. Na kľúčové priority Smeru a Roberta Fica nesiahne. Aj ako nekoaličný poslanec nebude chcieť porušovať koaličnú zmluvu.
Premiér bude jeho hlas potrebovať najmä na rozpočet. Ak Fico nerezignoval na domácu politiku, buď má jeho podporu zaistenú, alebo si ju zaistí do 30. septembra, keď má prezident Peter Pellegrini Tarabu odvolať. Neočakávame krajné riešenia, ako spájanie hlasovania o rozpočte a o dôvere vláde.
Napriek tomu si myslíme, že Fico uprednostní pred vypočítavým sólistom, ktorý sa rozhádal s každou stranou, radšej niekoho známeho zo Smeru.
Ani premiér nechce riskovať
Taraba sa musí správať racionálne. Nestabilné parlamentné počty môžu byť pri rozpočte Ficovým najmenším problémom. Ak by rozpočet neprešiel, rovnalo by sa to vyhláseniu nedôvery vláde.
Nie je isté ani to, či budú Taraba a spol. môcť zdvihnúť ruky za návrh, ktorý do Národnej rady pošle vláda. Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter má pravdu, že vyrovnaný rozpočet je formalita. No je to formalita predpísaná ústavným zákonom.
Ak vláda predloží deficitný rozpočet a opozícia ho napadne ako protiústavný, dôležité bude, aby ho Ústavný súd neškrtol a neuvrhol krajinu do rozpočtového provizória. Richter tvrdí, že si ho nevedia predstaviť. Do takéhoto rizika nechce ísť ani premiér. Zodpovednosťou Fica je netlačiť na Ústavný súd.
Najrozumnejšie by bolo, aby sa na Ústavný súd obrátila samotná vláda a požiadala ho o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ficovi sa to oplatí.
Vládny vlk sýty, ústavná ovca celá
Ústavný súd by z vlády sňal politickú zodpovednosť za predloženie nereálneho rozpočtu. Poznáme zdržanlivosť košických sudcov pri zasahovaní do právomocí Národnej rady. Pri rozpočte na rok 2025 uviedli, že si uvedomujú riziko „judicializácie rozhodovania o ekonomických a politických otázkach”.
V tom istom judikáte konštatovali, že Ústavný súd nemôže posudzovať „reálnosť ekonomických aspektov štátneho rozpočtu”. Veríme, že by poslancom vytvorili priestor schváliť deficitný rozpočet. Vládny vlk by bol sýty aj ovca ústavnosti celá. Škoda, že to Fico neurobí.
Neriešiteľný Ficov problém
Tretí problém súvisí s rozpočtom – ekonomický aspekt okolo transakčnej dane. Raz bola nezrušiteľná, potom premiér nariadil jej zrušenie, teraz sa rušiť nebude, lebo výpadok príjmov nemajú čím vykryť.
Daň z finančných transakcií je symbolom toho, že vláde je všetko jedno. Koalícia nedokáže zladiť vnútorný rozpad, neschopnosť riadiť fiškálnu politiku, potrebu konsolidovať a požiadavky predvolebného roka.
Ako poznamenal emeritný predseda Ústavného súdu Ján Mazák, bez právneho štátu nie je ani ekonomický rast, lebo je nevyhnutná predvídateľnosť a právna istota. Ani keby mala koalícia pevnú väčšinu a bola fiškálne zodpovedná, nedokázala by to.
Právny štát oslabuje, spochybňuje a ignoruje zámerne, programovo a úspešne. Ficove tri problémy sú len dôsledkom problému, ktorý riešiť nedokáže: toho, že táto koalícia vôbec vznikla a stále funguje aspoň tak, aby sa mohla tváriť, že riadi štát.
