Európa mení pravidlá pre sociálne siete: Deti do 13 rokov bez prístupu, tínedžeri s limitom
Európska komisia predstavila dlho očakávaný EU Kids Act – legislatívu, ktorá má radikálne zmeniť spôsob, akým maloletí konzumujú digitálny obsah.
„Je to veľmi nerovný boj. Ani ten najvzdelanejší rodič nedokáže ustáť konkurenciu najlepších inžinierov vyvíjajúcich algoritmy,“ vysvetľuje v rozhovore europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová.
Základom návrhu je, že dvere klasických sociálnych sietí by pre deti do 13 rokov mali zostať úplne zatvorené. Deti v tomto veku by mali mať k dispozícii iba služby na zdieľanie videí prispôsobené ich veku, a to výhradne cez účty spravované dospelými.
Mládež vo veku od 13 do 15 rokov dostane prístup na platformy prostredníctvom takzvaných „mini účtov“. Tie budú podliehať silnej rodičovskej kontrole, budú mať obmedzené funkcionality a denný limit na obrazovke maximálne jednu hodinu.
Plnú nezávislosť a kontrolu nad svojimi profilmi získajú tínedžeri až po dovŕšení pätnástich rokov.
Podľa Ostrihoňovej ide o nevyhnutný krok, ktorý reaguje na alarmujúce štatistiky. Tínedžeri v Európe dnes trávia v online priestore priemerne štyri hodiny denne, počas víkendov až šesť hodín.
„Pre mladých ľudí sa online svet už nedá oddeliť od offline sveta. Nestačí, keď rodič povie ‚teraz si to vypni‘ a ono sa to stane. To je naivné a nefér voči rodičom,“ konštatuje europoslankyňa.
Zmeny v online prostredí a koniec manipulatívneho dizajnu
Nové európske pravidlá prinášajú zmenu filozofie dizajnu aplikácií. Pre maloletých používateľov sa má stať minulosťou takzvané nekonečné scrollovanie, invazívna cielená reklama, ako aj notifikácie, ktoré ich vyrušujú počas spánku v noci.
Únia tiež otáča dôkazné bremeno. Kým doteraz museli štáty a regulátori dokazovať, že konkrétna sieť je pre mládež škodlivá, po novom budú musieť samotné korporácie dopredu presvedčiť Komisiu, že ich produkty sú bezpečné. Inak nezískajú prístup na európsky trh.
Zmeny sa dotknú aj umelej inteligencie. Vypnuté v základnom nastavení by mali byť AI chatboty, ktoré dokázali s deťmi simulovať medziľudské vzťahy a budovať si u nich emocionálnu závislosť.
„Je to podobné ako pri autách, kde trváme na ich bezpečnosti. Používanie bezpečnostného pásu nikto nepovažuje za obmedzovanie slobody šoférovania – robí ho len bezpečnejším,“ hovorí Ostrihoňová.
Overovanie veku a boj proti kyberšikane
Stanovenie vekových hraníc vyvoláva otázku, ako platformy zistia skutočný vek používateľov bez zhromažďovania osobných dát. Riešením má byť jednotná európska aplikácia na overovanie veku, ktorej pilotná testovacia fáza už prebehla a do konca roka by mala byť otestovaná vo všetkých členských štátoch.
Ostrihoňová ubezpečuje, že systém bude postavený na princípe „dvojitej anonymity“. Aplikácia len technicky potvrdí sociálnej sieti, či používateľ spĺňa požadovaný vekový limit, no neposkytne jej žiadne identifikačné údaje.
Súčasťou snáh Európskeho parlamentu je aj boj proti kyberšikane, s ktorou má v Európe skúsenosť každé šieste dieťa. Témou je aj šírenie takzvaných deepfakes – falošných sexuálne explicitných materiálov vytvorených umelou inteligenciou bez súhlasu obetí.
Ostrihoňová iniciovala tlak na Európsku komisiu, čo vyústilo do európskeho zákazu podobných „vyzliekacích“ aplikácií. Ten vstupuje do platnosti na začiatku decembra.
„Odstraňovanie existujúceho obsahu z platforiem je nesmierne náročné, pretože ak ho zmažete z jednej, často odmigruje na inú. Preto sa musíme primárne snažiť zabraňovať samotnému vzniku takýchto materiálov,“ dodáva.
Prvý krok patrí rodine
Zavedenie nových pravidiel do praxe potrvá istý čas. Legislatívny proces a prechodné obdobie znamenajú, že prísnejší režim začne s najväčšou pravdepodobnosťou naplno platiť až v polovici roka 2028.
Sama Ostrihoňová ako matka radí rodičom nepodceňovať základnú osvetu už dnes. „Predtým, než pustíte dieťa prvýkrát samotné na ulicu alebo na ihrisko, vysvetľujete mu pravidlá cestnej premávky. Rovnaká konverzácia by mala prebehnúť aj predtým, než dieťa vstúpi do online sveta.“
Alfou a omegou je neignorovať online život detí. „Naozaj sa zaujímajme o to, čo tam prežívajú. Pýtajme sa jednoduché otázky: ‚Čo si dnes scrolloval? Čo ťa zaujalo? S kým si si písal?‘ Bez prekračovania hraníc súkromia tým vnesieme online svet do bežnej konverzácie.“
Hoci samotné zákazy či technologické limity nezaručia stopercentnú bezpečnosť, EU Kids Act vysiela jasný signál a vyvoláva v spoločnosti diskusiu o digitálnej hygiene.
