Migráciu potrebujeme, inak bude slovenská ekonomika v mínuse a podniky odídu, hovorí zamestnávateľ Martin Hošták
Zrušenie transakčnej dane by neznížilo ceny, ale pomohlo by podnikom. Vláda so zamestnávateľmi nekomunikuje o rozpočte ani o prorastových opatreniach. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov upozorňuje, že štát má približne tisíc inštitúcií, z ktorých viaceré sa dajú zrušiť či zlúčiť. Počet úradníkov podľa neho narástol za 15 rokov o 100-tisíc, napriek sľubom politikov tieto stavy znižovať.
Migráciu podľa neho slovenská ekonomika potrebuje, inak nebudú pracovné miesta ani pre Slovákov. Uviedol to v rozhovore pre reláciu Na rovinu.
Transakčná daň ako nepodarený experiment
Vláda zaviedla transakčnú daň, potom ju obmedzila, sľúbila zrušiť a napokon nezrušila. Doteraz nie je jasné, akú presnú podobu bude mať od januára. Podľa Hoštáka zvýšené náklady z tejto dane podnikatelia premietajú do konečných cien tovarov a služieb a prispieva to k rastu cien na Slovensku.
„Táto daň je nepodarený experiment, ktorý bol okrem Slovenska zavedený len vo Venezuele a v Maďarsku. O jej neúspechu hovoria aj čísla. Očakávaný výber za rok 2025 bol 516 miliónov eur, no vybralo sa ledva 350 miliónov,“ povedal Hošták.
Firmy odchádzajú pre nepredvídateľnosť
Podľa Hoštáka mnohé firmy zvažovali investície na Slovensku, no nakoniec ich tu neumiestnili. Dôvodom je nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a časté zmeny v kľúčových zákonoch. Ako príklad uviedol členov subdodávateľskej siete v automobilovom priemysle, ktorí plánovanú investíciu na strednom Slovensku umiestnili v Pobaltí.
„Nikdy sa nedozvieme, koľkí malí podnikatelia chceli otvoriť novú prevádzku a neurobili to. Môžeme len odhadovať, aký počet subjektov sa rozhodol nepodnikať na Slovensku a umiestnil investíciu radšej v Česku či v pobaltských krajinách,“ uviedol.
Priestor na úspory vo fungovaní štátu
Republiková únia zamestnávateľov predložila vláde zoznam konsolidačných opatrení, ktoré nie sú politicky citlivé. Sumár desiatok opatrení predstavoval konsolidačný potenciál takmer 6 miliárd eur. V spolupráci s odbormi potom predložili užší zoznam s možnými úsporami takmer 2 miliárd eur.
Štát má takmer tisíc rozpočtových a príspevkových organizácií, z ktorých každá má svojho riaditeľa, aparát, služobné vozidlá a obstarávania. Hošták navrhuje pri odchode zamestnancov štátnej a verejnej správy do dôchodku miesta neobsadzovať, ale rušiť.
Vláda komunikuje o rozpočte na poslednú chvíľu
Do 15. októbra má byť predložený štátny rozpočet. Podľa Hoštáka zatiaľ nemajú termín ani samotný dokument. Očakáva, že návrh dostanú vopred, keďže príjmovú stránku rozpočtu napĺňajú podnikatelia, zamestnávatelia a ich zamestnanci.
Dodal, že z mnohých opatrení naštartovania ekonomiky, ktoré navrhli, úradníci na ministerstvách vyškrtali približne 90 percent. „To, čo prešlo pred letom na Hospodárskej a sociálnej rade, bolo len torzo,“ uviedol.
Slovensko potrebuje pracovníkov z tretích krajín
Podľa Hoštáka demografia pracuje proti Slovensku. O 20 až 30 rokov sa počet pracovnej sily zníži o viac ako milión osôb. Dnes má Slovensko približne 2,6 milióna pracujúcich. Krátkodobým a strednodobým riešením je zjednodušenie príchodu pracovníkov z tretích krajín.
Ústredie práce hlásilo za august 138 000 neobsadených voľných pracovných miest, ktoré domáci zamestnávatelia nevedia obsadiť Slovákmi. Podľa Hoštáka každý pracovník z tretej krajiny prispieva k tvorbe HDP, rastu ekonomiky a platí dane.
