Bezpečnostný analytik: Pri útoku je prvá rada útek. Štát stále nechráni školy

David
By David

Bezpečnostný analytik: Prvá rada pri útoku je útek

Na základnej škole v Staškove na Kysuciach útočil 13-ročný žiak, ktorý zabil jednu učiteľku a ťažko zranil svoju spolužiačku. Druhá učiteľka je v nemocnici v stabilizovanom stave. Motív útočníka zatiaľ nie je známy.

Bezpečnostný analytik a odborník na bezpečnosť škôl Martin Královič z konzultačnej agentúry SafetyCrew hovorí, že téma bezpečnosti škôl by nemala byť otázkou len krátko po útoku. Podľa neho je potrebné pracovať na nej systematicky.

„Chýbajú nám oveľa dôležitejšie veci. Kamery sú možno vizuálne pekné, som si však takmer istý, že aj keby ich škola v Staškove mala, k útoku by aj tak prišlo,“ uviedol Královič.

Podľa analytika slovenské školy zaostávajú v porovnaní s Českou republikou, ktorá už viac ako desať rokov aktívne rieši ochranu mäkkých cieľov na národnej aj regionálnej úrovni. Na Slovensku sa téma bezpečnosti škôl stala výraznejšou až po tragédii v Spišskej Starej Vsi.

Královič upozorňuje, že na Slovensku sa pravidelne opakuje rovnaký vzorec. Téma bezpečnosti rezonuje u ministrov týždeň či dva, potom sa prejde do štandardného režimu a povie sa, že sa niečo spravilo, rozdali sa návody a usporiadalo vzdelávanie.

„Naozaj neviem, čo sa ešte musí stať, aby sa tu začalo niečo robiť systémovo,“ dodal.

Podľa neho kamery s umelou inteligenciou školám nechýbajú, pretože ich nepotrebujú. Diskusia sa podľa neho zúžila len na detektory kovov, kamery či policajtov.

Myšlienka školských policajtov je podľa Královiča v princípe dobrá, prax však ukazuje nedostatky. Prítomnosť polície má byť na školách zastúpená konkrétnou osobou, nie anonymnou linkou 158. Momentálne túto prácu robia už existujúci policajti v poddimenzovanom zbore.

Školám by podľa analytika pomohli dve základné kategórie vecí. Najdôležitejšou je prevencia a pripravenosť. Pedagogický aj nepedagogický personál často nie je pripravený ani vzdelaný v tom, aké znaky radikalizácie či zmeny správania má u žiakov sledovať.

Druhou vecou je, že školy nemajú vytvorené a vzájomne dohodnuté postupy, ako pokračovať, keď učitelia niečo spozorujú. Chýbajú intervenčné skupiny, ktoré by si vymieňali informácie.

Pri identifikácii potenciálne nebezpečného žiaka je podľa Královiča prvým signalizačným znakom zmena správania. Ak žiak náhle zmení správanie, začne sa utahovať, vykazuje agresiu voči pedagógom či spolužiacom, spozornel by. Najmä ak sa začne zaujímať o zbrane, násilie, videá s násilným obsahom či týraním zvierat, o zahraničné militantné alebo teroristické organizácie.

V prípade útoku na škole platí základné pravidlo „uteč, skry sa, bojuj“. Prvá rada znie: pokiaľ môžeš, uteč. Ak sa nedá utekať, nezostáva iná možnosť než sa skryť a zabarikádovať. Fáza bojuj nastupuje až ako posledná.

Královič tiež upozorňuje na copycat efekt po medializovaných útokoch. Podľa neho platí základná mediálna poučka nevenovať príliš veľa priestoru útočníkovi a už vôbec nemedializovať jeho názory, presvedčenia či manifesty. Skôr treba venovať vhodný, úctivý a veľký priestor obetiam.

„Nech pán minister vnútra všetky plánované peniaze pokojne presunie pánovi ministrovi školstva na deradikalizáciu, a určite tým bezpečnosti na školách pomôže viac,“ uzavrel Královič.

Share This Article