Google stavia kúsok od našich hraníc monštrum, miestni sa búria
V rakúskej obci Kronstorf, vzdialenej približne dve hodiny od Viedne, vyrastá prvé hyperscale dátové centrum spoločnosti Google v krajine. Po dokončení a prípadnej expanzii by mohlo spotrebovať ekvivalent siedmich percent súčasného dopytu po elektrickej energii v celom Rakúsku.
Miestna aliancia vedcov, umelcov a aktivistov proti projektu vystupuje. „Naozaj im to chceme sťažiť,“ uviedol Harald Müllner, IT špecialista z Linzu, ktorý alianciu spoluzaložil.
Ekologička Christina Gruberová upozorňuje na neudržateľnosť projektu. „Hyperscale dátové centrum nie je udržateľné už zo svojej podstaty. Je jednoducho príliš obrovské,“ tvrdí. Podľa nej ide o nezvratnú premenu ornej pôdy a obrovskú spotrebu povrchovej vody.
Najviac ju znepokojuje vplyv na rieku Enža, ktorá má slúžiť na chladenie serverov. „Akékoľvek vypúšťanie teplej vody mení biotop a spôsobuje dodatočný stres pre tvory, ktoré tam žijú,“ vysvetľuje.
Google ekologické tvrdenia odmieta a sľubuje fond na zlepšenie riečneho ekosystému či solárne panely. Michiel Sallaets z Google tvrdí, že vplyv na teplotu rieky je zanedbateľný. Müllner to označuje za greenwashing.
Výstavba si nevyžadovala komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie. „Potrebujeme zmenu zákona,“ zdôraznila Gruberová. Kým veterná turbína posúdenie potrebuje, dátové centrá majú výnimku.
Projekt si v prvej fáze vyžiada 150 megawattov, po rokoch 1,31 terawatthodiny. Pri plnej expanzii na 500 megawattov to stúpne na 4,4 TWh. Všetky domácnosti Viedne pritom spotrebujú len približne 3,4 TWh ročne.
Rakúsko čerpá takmer 90 percent energie z obnoviteľných zdrojov, primárne z vodných elektrární. Tie sú zraniteľné voči suchu, počas ktorého klesla ich produkcia až o tretinu.
Christoph Dolna-Gruber z Rakúskej energetickej agentúry varuje, že ak ponuka nedrží krok s dopytom, ceny elektriny stúpnu. Pripomína aj plánované dieselové generátory pre prípad výpadku.
Aktivisti poukazujú na nerovný boj. „Američania si zoberú najlepšie miesta a my potom musíme stavať elektrické vedenia do menej atraktívnych lokalít,“ opisuje Müllner. Profit podľa neho odchádza do Spojených štátov.
V USA naráža výstavba AI dátových centier na tvrdší odpor. Sedem z desiatich Američanov sa proti nim stavia pre obavy z vyšších účtov, znečistenia a hluku. Dátové centrá v USA za rok 2024 spotrebovali viac ako štyri percentá celkovej elektriny.
V Kentucky odmietla rodina ponuku 26,48 milióna dolárov za farmu, keď zistila, že na jej mieste má vyrásť 2,2-gigawattové dátové centrum. V texaskom meste Taylor bojuje Pamela Griffinová proti centru, ktoré má stáť pri jej domove.
Energetické spoločnosti v USA čoraz častejšie siahajú po vyvlastnení pozemkov pre elektrické vedenia. Hrozba bola použitá aj proti farmárom vo Virgínii.
EÚ plánuje do roku 2035 strojnásobiť kapacitu dátových centier. Štátna tajomníčka pre energetiku Elisabeth Zehetnerová varuje pred brzdením pokroku. „Nemôžeme volať po väčšej európskej suverenite v oblasti umelej inteligencie a zároveň klásť stále nové prekážky,“ vraví.
Aktivisti v Kronstorfe vedia, že prvú fázu už nezastavia. Chcú bojovať proti ďalšej expanzii. „Jednu vec sme už dosiahli. Tí, ktorí prídu po nich, to už nebudú mať také ľahké,“ dodala Gruberová.
