Ak koalícia nezvládne rozpočet, Fico môže prenechať moc Pellegriniho úradníckej vláde, tvrdí politológ Spáč
Vláda pre Tomáša Tarabu nepadla, no exminister ju môže mať kedykoľvek v hrsti. Z tesnej parlamentnej väčšiny 78 poslancov koalície robí väčšinu „najtesnejšiu“. S poslancom Slyškom chcú hlasovať len za „dobré návrhy“. Navyše nevylučuje, že k sebe pritiahne aj niekoho ďalšieho, čo by už vládnu väčšinu rovno pochovalo. Bez nej by vláde premiéra Fica neprechádzali zákony a stratila by tým zmysel.
„Dobrý zákon pre nich nemusí byť ten s najlepším dopadom, ale aj taký, pri ktorom sa im podarí vyrokovať výhodnú pozíciu. Nepredvídateľnosť je pre Tomáša Tarabu strategickou výhodou, ktorou drží celú koalíciu v šachu,“ tvrdí Samuel Spáč z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ak premiér a jeho Smer deklarujú, že s predčasnými voľbami nepočítajú, za ich mediálnym tichom však môže byť neistota a strach, že sa im nakoniec nevyhnú.
Taktika Tomáša Tarabu a tesná väčšina
Máme za sebou týždeň, ktorý bol pre koalíciu zemetrasením? Zemetrasením určite. Nemyslím si však, že je to koniec, ale len jedna z epizód pripomínajúcich tie predošlé, ktorým sa táto koalícia nevyhla. Jednotliví poslanci, ministri alebo ľudia vo funkciách sa v nich snažili osamostatniť alebo zvýšiť svoju politickú cenu. Spolupráca v koalícii je takto nastavená a myslím si, že toto nie je prvý a ani posledný rozbroj či turbulencia, ktorú môžeme sledovať – uvidíme, či do riadnych septembrových volieb, alebo do predčasných.
Tomáš Taraba po odvolaní z ministerského kresla vyhlásil, že nechce parlament blokovať, a s poslancom Slyškom oznámili, že sa stávajú nezaradenými a podporia „len dobré návrhy“. Tá páka je veľká a zároveň nie je dostatočne veľká v tom, že koalícia v tomto momente nestojí len na ich podpore. Nakoľko je však bez nich koaličná väčšina najtesnejšia – len so 76 poslancami –, ich politická sila je veľká. To dáva im, ale aj akejkoľvek inej skupine, pomerne silnú vyjednávaciu pozíciu na získanie ústupkov, funkcií či podpory pre politikov. Dá sa očakávať, že ďalšia existencia koaličnej väčšiny bude v zákulisí veľkým bojom o to, komu sa vyhovie a komu nie.
Taraba nevylúčil, že sa k nemu a Petrovi Slyškovi pridajú ďalší poslanci. Je to z jeho strany odkaz ostatným 76 poslancom, že ak sa k nim ktokoľvek pridá, ich vyjednávacia sila výrazne narastie, pretože ich podpora už bude nevyhnutná. Pre mňa je skôr nejasná dlhá hra, ktorú Tomáš Taraba hrá a o čo mu z dlhodobého hľadiska ide.
Keď Robert Fico podával návrh na jeho odvolanie, snažil sa ho získať na svoju stranu a na tlačovke v Košiciach ho veľmi chválil. Dlhšie som vnímal Tarabu ako niekoho politicky zdatného, kto by na kandidátke Smeru nevyzeral zle. Preto ma prekvapilo, že sa rozhodol hrať samostatnú hru.
Po odvolaní z pozície ministra sa síce najprv tváril, že koalíciu podporuje, no vzápätí sa od nej vzdialil. Vybral si krátkodobejšie ciele a postavil sa do pozície niekoho, kto ohrozuje stabilitu koalície, čo mu nezíska politické body u Roberta Fica a jeho budúcnosť v SNS je úplne zahataná. Z tohto pohľadu mi nie je jasné, či má vôbec záujem o politickú budúcnosť v ďalšom volebnom období a s kým.
Môžu byť za tým „iné výhody“ než politická budúcnosť? Môžu, hoci je to prekvapujúce, keďže väčšina politikov má záujem o dlhodobé politické prežitie. U Tomáša Tarabu to vyzerá, akoby o politickú budúcnosť záujem nemal a išlo mu len o krátkodobé výhody – či už ide o vplyv nad funkciami, alebo iné výhody, ktoré sa z toho dajú vyťažiť. V tomto momente mi je nejasné, čo sú jeho ciele a prečo drží koalíciu a Roberta Fica v šachu.
Neverím, že by nepodporil žiadne zákony. Formulácia „len dobré zákony“ však nie je nová, používalo ju už veľa odídencov. Problém je v tom, že čo je „dobré“, si definujú oni sami. Dobrý zákon pre nich nemusí byť ten s najlepším dopadom, ale aj taký, z ktorého vyplývajú nejaké výhody a kde sa im podarí vyrokovať výhodnú pozíciu.
