Kauza Bžán: Namiesto zdanených dividend odišli milióny cez bezúročnú pôžičku
Advokát Radomír Bžán je dlhoročný právnik, ktorého verejnosť pozná najmä v súvislosti s odmenou za spor o Vodné dielo Gabčíkovo, ktorý vyhral pre štát. Podľa pôvodnej zmluvy mu mala prislúchať odmena až vo výške 60 či 70 miliónov eur. Vtedajšie vedenie MH Manažmentu ju napokon znížilo na 17 miliónov eur, čo vyvolalo rozsiahlu politickú kauzu a následne muselo celé vedenie odísť.
Investigatívny novinár Martin Turček sa nedávno vrátil k účtovníctvu Bžánovej advokátskej kancelárie. Zistil, že v majetku firmy je 11 miliónov eur v pôžičkách – teda peniaze, ktoré kancelária požičala inej fyzickej alebo právnickej osobe. Podľa Turčka bolo zjavné, že peniaze neodišli ako podiel na zisku či dividenda majiteľovi, ale ako bezúročná pôžička neznámemu adresátovi.
Rozdiel je podľa neho zásadný: ak si spoločník vyplatí dividendu, musí zaplatiť 7-percentnú daň z dividend. Ak peniaze požičia, teoreticky by mal platiť daň z úrokov. Táto pôžička sa však javila ako bezúročná, keďže firma neinkasuje žiadne úroky za sumu presahujúcu 10 miliónov eur.
Bžán na otázky novinára najprv nereagoval, napokon odpísal len toľko, že DPH aj daň zo zisku boli zaplatené a že nejde o žiadne vyhýbanie sa povinnostiam. Verejnosť ho pozná tak, že médiám roky takmer neodpovedá, s výnimkou jednej kauzy súvisiacej s Borisom Kollárom.
Keďže Bžán neuviedol, kam peniaze išli, oslovení daňoví odborníci poukázali na to, že v účtovníctve by transakcia musela byť evidovaná ako pôžička spoločníkovi alebo priamo prepojenému subjektu. Keďže to tak nie je, peniaze zrejme požičal inej spriaznenej osobe. Pri požičaní takejto osobe musí podľa daňového poradcu fungovať takzvané transferové naceňovanie a trhový úrok, ktorým sa musia riadiť podobné ekonomické vzťahy.
Doplácanie by podľa odborníkov prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by sa na transakciu pozreli kontrolné orgány – pravdepodobne by sa týkalo len dane z úroku pri danej pôžičke. Cesta dividend je formálne vzaté vyriešená až po prípadnom splatení pôžičky, keď by sa peniaze vrátili do firmy a vznikla by otázka, ako s nimi naložiť ďalej.
Taktizovanie s pôžičkami je podľa Turčka bežné nielen u majetných ľudí, ale aj pri menších firmách. Ako pripomína, ak sa majiteľ akejkoľvek jednoosobovej s.r.o. opýta účtovníčky na svoje povinnosti, povie mu, že aj pri pôžičke vo výške pár tisíc eur tam musí byť trhový úrok. Úroku sa podľa neho vyhne len ten, kto sa nebojí, že sa naňho pozrú daniari.
V súvislosti s kauzou sa roky objavuje aj meno Juraja Gedru, dnešného šéfa Úradu vlády SR. Štát súd o náhradu škody prehral. Podľa Turčka ešte prebieha trestné konanie, v ktorom sú obvinení Juraj Gedra, zvyšok vtedajšieho predstavenstva MH Manažmentu aj samotný Bžán. V rámci trestnej kauzy sa súd teoreticky môže venovať aj odškodňovaniu, no vopred nemožno prejudikovať, ako to dopadne. V tejto fáze to podľa neho nevyzerá tak, že by sa štátu malo niečo vracať.
Bžán je známy aj tým, že na talianskom ostrove Capri hostil Borisa Kollára a v Chorvátsku Moniku Jankovskú. V Chorvátsku podľa Turčka hostil Jankovskú v rekreačnom dome, ktorého vlastníctvo nie je spochybňované. Prípad Borisa Kollára na Capri je špecifickejší – Bžánovo vlastníctvo je akýmsi východiskom, na ktorom sa dohodli, no na vile reálne býva viac Kollár než Bžán, ktorý ani nie je ochotný povedať, či na tej vile vôbec niekedy bol.
Bžán často vkladá peniaze do nehnuteľností. Vlastní aj luxusnú budovu v centre Bratislavy na Tallerovej ulici, hoci ju má už viac ako 20 rokov – teda dlho predtým, než sa jeho kauzy medializovali. Podľa Turčka je však dosť možné, že nejaké peniaze skončili práve v podobnom majetku.
