Putin môže skončiť v rukách vlastných ľudí, tvrdí bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov
Vladimír Dzuro, bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov, považuje zatknutie ruského prezidenta Vladimira Putina Medzinárodným trestným súdom v Haagu za utópiu. Podľa neho je väčšia šanca, že Putinov pád príde zvnútra Ruska než z medzinárodného súdneho dvora.
Dzuro patrí medzi najskúsenejších českých vyšetrovateľov vojnových zločinov. V 90. rokoch pracoval pre Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, kde vyšetroval aj masaker na Ovčare. Neskôr viedol newyorskú kanceláriu Úradu pre vnútorný dohľad OSN, kde pôsobil až do roku 2023. Nedávno vydal knihu Vyšetřovatel – Zločiny privilegovaných, v ktorej odhaľuje zákulisie medzinárodných inštitúcií, zneužívanie moci a prípady korupcie, ktoré počas svojej kariéry vyšetroval.
Podľa Dzura je predstava, že by medzinárodné spoločenstvo dokázalo zatknúť úradujúceho prezidenta krajiny, ktorá je jadrovou superveľmocou a stálym členom Rady bezpečnosti OSN, veľmi naivná. „Raz som povedal, že väčšia šanca je, že Putin vypadne z okna,“ uviedol Dzuro s tým, že novinári tento výrok vytrhli z kontextu.
K Putinovmu zatknutiu by podľa neho mohlo dôjsť len v prípade, že by už nebol prezidentom a zároveň by sa v Rusku zmenil celý politický systém. „Nestačilo by však iba to, že Vladimir Putin prestane byť prezidentom. Pozrite sa na ľudí okolo neho. Máte tam Lavrova, Medvedeva a ďalších, ktorí sú vo svojich vyjadreniach často ešte radikálnejší než samotný Putin,“ vysvetlil.
Ako možný scenár Putinovho pádu označil situáciu, keď prestane vyhovovať ľuďom vo svojom okolí – predovšetkým tým, ktorí majú peniaze a v dôsledku sankcií o ne prichádzajú. Zároveň poukázal na rastúcu nespokojnosť v ruskej spoločnosti, kde vo vojne umierajú státisíce mladých mužov. „V takejto situácii sa môžu matky a otcovia začať pýtať, prečo ich synovia vo vojne umierajú,“ povedal.
Ak by sa podľa Dzura spojila nespokojnosť spoločnosti s tým, že Putin prestane byť užitočný pre oligarchov, FSB či vojenské štruktúry, mohlo by to viesť k jeho pádu. V takom prípade si vie predstaviť, že by bol stíhaný priamo v Rusku, a nie pred medzinárodným súdom. „Myslím si, že je to pravdepodobnejšie, než že by ho Rusko vydalo Medzinárodnému trestnému súdu, ktorý na neho vydal zatykač,“ dodal.
Dzuro sa v rozhovore vyjadril aj k fungovaniu OSN. Kritiku organizácie zo strany argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho či Donalda Trumpa považuje za veľmi nešťastnú. Pripomenul, že ani Izrael, ktorý by na to možno mohol mať dôvod, neplánuje z OSN vystúpiť. „Ak totiž zostanete mimo tejto organizácie, stratíte akúkoľvek možnosť ovplyvňovať to, čo sa v nej deje,“ upozornil.
Poukázal pritom na to, že OSN nie sú iba mierové operácie. „Máte UNICEF, UNESCO, UNDP a ďalšie agentúry, ktoré pomáhajú obnovovať život v krajinách po konfliktoch. Vytvárajú podmienky na to, aby tam ľudia mohli dlhodobo žiť,“ uviedol s tým, že väčšina ľudí nechce odísť zo svojho domova, pokiaľ má bezpečie, prácu a možnosť posielať deti do školy.
Podľa Dzura OSN robí to, čo jej politické elity zadajú. Generálny tajomník sa nemôže ráno zobudiť a rozhodnúť, že niekam pošle mierové jednotky alebo vytvorí tribunál na vyšetrovanie vojnových zločinov. „OSN nemá vlastné peniaze ani vlastných vojakov. Všetko, čo môže generálny tajomník vytvoriť alebo zabezpečiť, závisí od politických rozhodnutí svetových lídrov,“ vysvetlil.
Kritiku OSN považuje za oprávnenú vtedy, keď dostane mandát na konkrétnu činnosť a v rámci tohto mandátu zlyhá. Ako príklad uviedol bývalú Juhosláviu, kde OSN dostala za úlohu uskutočniť mierovú operáciu, hoci tam prebiehala vojna. „Títo vojaci boli neozbrojení alebo len slabo vyzbrojení. Zákonite preto nedokázali zabrániť masakrom, akým bola napríklad Srebrenica. Lenže mandát bol politickým rozhodnutím,“ povedal.
Dzuro sa vyjadril aj k vyšetrovaniu vojnových zločinov na Ukrajine. Podľa neho je naivné myslieť si, že Ukrajinci vojnové zločiny nepáchajú. „Ak by niekedy vznikol tribunál alebo súd, ktorý by vyšetroval vojnové zločiny spáchané počas ruskej agresie proti Ukrajine, musel by vyšetrovať nielen ruské, ale aj potenciálne ukrajinské vojnové zločiny,“ zdôraznil.
Zároveň však vidí zásadný rozdiel medzi konaním oboch strán. „Verím, že Ukrajinci neplánujú útoky na kostoly, školy a kultúrne zariadenia na území Ruska,“ povedal s tým, že na ruskej strane sa takéto útoky dejú takmer každý deň. „Nikdy som nepočul, ani od kolegov, ktorí tam pracujú, o prípade, keď by ukrajinská strana organizovala niečo podobné,“ dodal.
Pripomenul tiež, že aj zabitie jednotlivého neozbrojeného vojaka, ktorý sa vzdal, je vojnovým zločinom. „Ak stojíte proti vojakovi v uniforme, ktorý zloží zbraň, a vy ho zabijete, dopúšťate sa vojnového zločinu. Ten človek už totiž nie je aktívnym bojovníkom,“ uzavrel.
