Bezpečnostná rada SR rokovala o starých materiáloch, Rusko v nových správach nefiguruje
Bezpečnostná rada SR zasadala viac ako šesť týždňov po zmarenom útoku na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Hlavným dôvodom rokovania však neboli ruské hybridné útoky, ale prerokovanie pravidelných bezpečnostných materiálov vrátane správ za roky 2024 a 2025. Spomína sa v nich najmä extrémizmus, o Rusku tam však nie je ani zmienka.
Zatiaľ čo okolité štáty v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu zvolávali mimoriadne bezpečnostné rokovania, Slovensko tak až do dnešného dňa neurobilo. Česko zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu uskutočnilo už v lete. Poľsko zasa pred pár dňami zvolalo mimoriadne stretnutie bezpečnostných zložiek pre podozrenie z prípravy atentátu na poľského premiéra Donalda Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza.
Analytik: Chýba politická vôľa, nie kapacity
Podľa bezpečnostného analytika Domiciana Zahorjana z NEST Institute nie je problém v tom, že by Slovensko nedokázalo na bezpečnostné hrozby reagovať. Problém vidí skôr v politickej vôli vlády.
„Pritom vieme, že slovenská bezpečnostná rada vie reagovať rýchlo. V marci 2024 sa mimoriadne zišla tri dni po teroristickom útoku pri Moskve. Nie je to teda otázka kapacít, ale politickej vôle,“ hovorí Zahorjan.
Kritizuje aj oneskorené prerokúvanie bezpečnostných správ. Správa za rok 2024 sa totiž na rokovanie dostáva až takmer dva roky po skončení obdobia, ktoré hodnotí. Podľa analytika pritom bola v pripomienkovom konaní už v júni 2025, a preto jej oneskorenie nepovažuje za technický problém.
„Správa o bezpečnosti má byť nástroj, podľa ktorého sa štát pripravuje na hrozby. Keď sa však prerokuje takmer dva roky po skončení hodnoteného obdobia, je to už len historický dokument,“ upozorňuje.
Rusko zo správ zmizlo, analytik varuje pred signálom
Za ešte vážnejší problém považuje obsah samotných správ. Podľa Zahorjana neobsahujú návrhy nových opatrení a Rusko v nich nie je označené za bezpečnostnú hrozbu. Poukazuje tiež na to, že jediné opatrenie, ktoré správa za rok 2024 vyhodnocuje, pochádza ešte zo správy za rok 2019 a malo byť splnené do konca roka 2020.
„Kým susedné štáty zverejňujú hodnotenia hrozieb na aktuálny alebo nasledujúci rok a jasne pomenúvajú hrozby, my si čítame správu dva roky starú,“ konštatuje analytik.
Podľa neho tak Slovensko vysiela znepokojujúci signál nielen svojim spojencom v NATO a EÚ, ale aj ruským spravodajským službám. „Pre spojencov to môže byť signál, že na Slovensko sa v krízovej situácii nedá spoľahnúť, a pre ruské služby, že tu môžu pôsobiť bez väčších politických následkov,“ varuje.
Zahorjan zároveň upozorňuje, že samotné bezpečnostné zložky už ukázali, že dokážu pripravovaný útok prekaziť. Za slabé miesto však považuje politické vedenie štátu, ktoré podľa neho odmieta otvorene pomenovať hrozby a vyvodiť z nich dôsledky. „Slovensku nechýbajú nástroje, chýba mu politická vôľa ich použiť,“ tvrdí analytik.
Nemecká stopa vedie na Slovensko
Na možné prepojenie hybridných útokov s Ruskom poukazujú aj nedávne zistenia nemeckých novinárov. Nemecká polícia začiatkom septembra zadržala dvoch občanov Bulharska po podpaľačskom útoku v blízkosti sídla zbrojárskej spoločnosti Rohde & Schwarz v Mníchove.
Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung mali byť zadržaní Bulhari súčasťou skupiny napojenej na ruskú vojenskú rozviedku GRU, ktorá mala operovať práve zo Slovenska. Nemeckí vyšetrovatelia podľa medializovaných zistení spájajú túto skupinu aj s pripravovaným útokom na závod na výrobu dronov spoločnosti Skyeton v Haniske pri Prešove, ktorý slovenská polícia zmarila.
