Veterán Oleksandr Chumak: Prežil som mikrosmrť aj stratu nôh, teraz bojujem za pravdu o vojne
Oleksandr Chumak, vojnový veterán z Kyjeva, prišiel vo vojne na Ukrajine o obe nohy. Prešiel približne päťdesiatimi operáciami a dnes hovorí, že hoci stratil nohy, dostal čas – čas hovoriť o vojne a jej pravej tvári. „Ak nechcete dopustiť, aby sa vojna rozliala k vám, musíte byť vnútorne pripravení zvíťaziť,“ povedal v rozhovore pre podcast V tieni vojny.
Každé vážne zranenie na fronte podľa neho znamená akúsi „mikrosmrť“ – človek stráca časť svojho starého ja a získava novú skúsenosť, ktorá sa stáva jeho novou súčasťou. „Vojna je obrovská špina, krv a mimoriadne ťažká práca. Nedá sa ňou prejsť bez toho, aby vás nezmenila,“ dodal veterán.
Pred vojnou pracoval s deťmi, do armády sa prihlásil v roku 2014
Oleksandr pred vojnou študoval detskú patopsychológiu. Prácu s deťmi miloval a chcel v tejto oblasti budovať kariéru. Keď v roku 2014 získal magisterský titul, Rusko napadlo jeho krajinu. Zbalil si doklady a prihlásil sa ako dobrovoľník do armády. Rozhodol sa tak preto, lebo videl detské obete a skazu, ktorú Rusko napáchalo v Gruzínsku aj na Ukrajine.
„Práca s deťmi je prácou s budúcnosťou. Aby sme však s nimi mohli pracovať a budovať ich budúcnosť, tie deti musia najprv prežiť,“ vysvetlil. Prácu s deťmi podľa Kariny Mashtalir, ktorá v centre Next Step pôsobí, úplne neopustil. V rámci projektu navštevuje školy a škôlky, kde sa hrá s deťmi a normalizuje vzťah spoločnosti k veteránom s amputáciami či invaliditou.
Centrum Next Step pripomína skôr modernú posilňovňu než nemocnicu
Karina Mashtalir pochádza z Irpini, ktorá bola počas vojny okupovaná. V dome jej rodičov sa tri mesiace ukrývalo vyše dvadsať ľudí pred ostreľovaním. Pred vojnou pracovala vo finančníctve, po deokupácii sa vrátila domov a chcela pomôcť pri obnove. Neskôr dostala ponuku viesť druhé centrum Next Step vo Ľvove.
V roku 2014 na Ukrajine podľa nej neexistovali systémové rehabilitačné strediská pre ľudí s amputáciami. Zakladateľka nadácie spočiatku vozila zranených vojakov na rehabilitácie do Los Angeles. V roku 2018 preniesli tento koncept na Ukrajinu a otvorili centrum v Irpini, v roku 2023 druhé vo Ľvove. Všetky služby vrátane ubytovania, stravy a individuálnych terapií poskytujú veteránom bezplatne.
Centrum pripomína skôr špičkovo vybavenú posilňovňu prispôsobenú ľuďom po amputáciách. Špecialisti sa pacientovi venujú individuálne aj päť hodín denne. Cieľom fyzikálnej a ergoterapie je vrátiť človeka do bežného života – aby si dokázal sám zaviazať šnúrky na topánkach alebo zájsť do obchodu pre mlieko. Súčasťou je aj sociálna integrácia, ako sú výšľapy do hôr či návštevy múzeí.
„Neodmietame nikoho. Prichádzajú k nám veteráni z celej Ukrajiny aj zahraniční legionári,“ uviedla Mashtalir. Podľa Chumaka sa mnohí zrehabilitovaní pacienti po zotavení dobrovoľne vracajú späť k svojim jednotkám na front.
O prezidentovi rozhodujú Ukrajinci, nie Washington
Donald Trump sa nedávno vyjadril v zmysle, že by uvítal zmenu vo vedení Ukrajiny v kontexte ústupkov Vladimirovi Putinovi. Chumak na to reagoval jasne: „Sme demokratická krajina. To, či si zmeníme prezidenta, upravuje naša ústava, ktorú striktne rešpektujeme. O tom, kto bude naším prezidentom, rozhodujú voliči a občania Ukrajiny, a nie Donald Trump!“
Mashtalir doplnila, že Ukrajinci si prajú mier, ale nie akýkoľvek. „Musí to byť spravodlivý mier, ktorý rešpektuje našu územnú celistvosť a právo na slobodnú voľbu. Za našu slobodu položilo život príliš veľa ľudí na to, aby sme pristúpili na diktát,“ povedala.
Prijímať vojnových zločincov je nebezpečná chyba
Zo Slovenska podľa oboch hostí vychádzajú smerom k Ukrajine zmiešané signály – na jednej strane silná občianska pomoc a zbierky, na druhej strane premiér a jeho ľudia, ktorí otvárajú dvere Moskve. Mashtalir zdôraznila, že pre Ukrajincov je prvoradá rehabilitácia a pomoc: „Sme nesmierne vďační všetkým občanom Slovenska, ktorí nás podporujú, posielajú sanitky či humanitárnu pomoc.“
Chumak varoval: „Ak slobodná krajina prijíma vojnového zločinca a verí naratívom o bratstve s Ruskom, robí obrovskú chybu. Chcel by som veriť, že slovenský národ je dostatočne silný a múdry na to, aby si uvedomil, že za takýto omyl môže neskôr draho zaplatiť svojou vlastnou bezpečnosťou.“
Pripravenosť znamená chcieť zvíťaziť
Na otázku, ako sa pripraviť na prípadnú vojnu, Chumak odpovedal: „Ak nechcete dopustiť vojnu na svojom území, musíte byť pripravení zvíťaziť. Je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa vojna nerozliala do ďalších krajín. Kľúčové je vychovávať mladú generáciu k vlastenectvu a nedovoliť nikomu, aby manipuloval ich myslením.“
Mashtalir dodala, že na vojnu sa nedá pripraviť tak, že si človek kúpi veci podľa zoznamu. „Najdôležitejším zdrojom sú ľudské životy. Pripravenosť znamená mať v sebe pevné presvedčenie, národnú jednotu a neoblomnú vôľu brániť svoju slobodu a víťazstvo,“ uzavrela.
