Obchodná bilancia EÚ sa prepadla do deficitu
Európska únia dlhé roky platila za jedného z najväčších svetových exportérov. Kým donedávna vyvážala do sveta výrazne viac tovaru, než z neho dovážala, dnes sa táto rovnica obrátila. Podľa predbežných augustových údajov európskeho štatistického úradu Eurostat skončila celá Únia vrátane eurozóny v obchodnom deficite.
Obchodná bilancia pritom zohľadňuje výlučne obchod s krajinami mimo EÚ, obchod medzi členskými štátmi sa do nej nepočíta. Ešte vlani v rovnakom období dosahovala Únia výrazné prebytky, dnes peniaze odtekajú do zahraničia.
Deficit v auguste aj za celý rok
Eurozóna, do ktorej patrí aj Slovensko, mala v auguste deficit 16,1 miliardy eur, zatiaľ čo v júli vykázala prebytok 10,7 miliardy eur. Celá dvadsaťsedmička skončila v auguste v mínuse 25,2 miliardy eur, v júli pritom mala prebytok 4,0 miliardy eur.
Hlavný dôvod je jednoduchý: dovoz rastie rýchlejšie ako vývoz. Oproti augustu 2025 vzrástol vývoz EÚ do sveta o 9,4 percenta, dovoz však o 18,2 percenta.
Jeden slabší mesiac by sám o sebe nemusel nič znamenať. Od januára do augusta však má EÚ deficit 46,1 miliardy eur, zatiaľ čo za rovnaké obdobie vlani mala prebytok 76,4 miliardy eur. Rozdiel je vyše 120 miliárd eur. Eurozóna je od januára v mínuse 5,4 miliardy eur, vlani mala prebytok 90,9 miliardy eur.
Stroje, autá a energie
Najväčšiu zmenu priniesla kategória strojov a vozidiel, do ktorej štatistika zaraďuje aj elektroniku, počítače a telekomunikačnú techniku. Je to zároveň najväčšia vývozná položka únie – do sveta z nej vyviezla tovar za 77,3 miliardy eur, teda zhruba 38 percent všetkého vývozu.
V auguste 2025 mala EÚ v tejto kategórii prebytok 7,3 miliardy eur, v auguste 2026 už deficit 2,5 miliardy eur. Vývoz pritom nepoklesol, vzrástol o 7,7 percenta. Dovoz však stúpol o 23,8 percenta na 79,8 miliardy eur. Únia teda nepredáva menej, kupuje však výrazne viac.
Druhou veľkou zmenou sú energie, ktoré Európa väčšinou dováža. Deficit v tejto oblasti sa za rok zväčšil z 24,3 na 31,4 miliardy eur. Dovoz energií vzrástol o 31,2 percenta na 44,9 miliardy eur. Keďže ide o údaje v eurách, nie v tonách či litroch, Eurostat nerozlišuje, či Únia energií kúpila viac, alebo len zdraželi.
Drahšia energia a čínska konkurencia
Eurostat v správe príčiny neuvádza. Analytici najčastejšie spomínajú dve vysvetlenia. Prvým je drahšia energia – ceny ropy a plynu stúpli pre vojnu na Blízkom východe. Spotrebiteľské ceny energií v eurozóne medziročne vzrástli v auguste o 14,3 percenta a v septembri o 18,8 percenta, pričom novú vlnu inflácie v Európe spájajú práve s Blízkym východom.
Druhým faktorom je Čína. Deficit EÚ s Čínou rastie rekordným tempom, zhruba 1,15 miliardy dolárov denne. Čínske továrne vyrábajú viac, než dokáže pohltiť domáci trh, a tovar často smeruje do Európy za nižšie ceny než od európskych firiem. Nemecko napríklad nakupuje z Číny viac špičkových strojov, než tam predáva, čo bolo dlhé roky naopak.
Dovoz áut z Číny vzrástol o viac ako polovicu
Najlepšie je to vidno na autách. Európske združenie výrobcov áut ACEA uvádza, že dovoz áut do EÚ v prvom polroku 2026 vzrástol o 15,6 percenta na 40,7 miliardy eur, zatiaľ čo vývoz klesol o 12 percent na 69,4 miliardy eur. Počet áut dovezených z Číny stúpol o 52,8 percenta na viac než 708-tisíc.
Brusel to začína riešiť. Európska komisia preveruje, či v odvetviach vrátane strojov a chemikálií nenastal náhly nárast dovozu. Ak by sa to potvrdilo, mohla by zaviesť kvóty. Na tento postup tlačí aj Nemecko.
