Superodpočet môže firme ušetriť státisíce eur, preveruje sa však aj po rokoch
Firma môže mať na superodpočet výskumu a vývoja legitímny nárok, a napriek tomu naraziť na problém pri daňovej kontrole. S odstupom niekoľkých rokov totiž nemusí byť najväčším kameňom úrazu to, či vývoj reálne prebiehal, ale či ho firma dokáže dostatočne preukázať.
Superodpočet na výskum a vývoj je daňový nástroj, ktorý firmám umožňuje dodatočne odpočítať od základu dane časť výdavkov vynaložených na vlastné projekty výskumu a vývoja. Firma tak môže pri splnení zákonných podmienok znížiť svoju daňovú povinnosť napríklad vďaka nákladom na zamestnancov pracujúcich na vývoji, materiál či ďalšie oprávnené výdavky súvisiace s projektom.
Za poslednú dekádu sa superodpočet stal významným nástrojom podpory firemného vývoja. Kým v roku 2015 ho využilo len 83 subjektov, za rok 2024 ich bolo už 546. Celkový objem uplatneného superodpočtu dosiahol približne 268 miliónov eur, čo predstavovalo predpokladanú úsporu na dani viac ako 56 miliónov eur. Pri šiestich z desiatich subjektov výška superodpočtu presiahla 100-tisíc eur. V roku 2025 počet subjektov mierne klesol, no i tak si 529 spoločností prostredníctvom superodpočtu znížilo základ dane až o 228,5 milióna eur.
Pri superodpočte sa často pozornosť sústreďuje na otázku, či firma spĺňa podmienky na jeho uplatnenie. Rovnako dôležité je však aj to, či to bude vedieť spätne preukázať. To, čo dnes ľudia zapojení do projektu považujú za samozrejmé, už o niekoľko rokov samozrejmé byť nemusí, upozorňuje Filip Kasnár zo spoločnosti Novo Consulting, ktorá sa špecializuje na financovanie výskumno-vývojových aktivít.
Superodpočet nie je založený iba na výslednom čísle uvedenom v daňovom priznaní. Firma musí byť schopná preukázať samotný výskumno-vývojový projekt aj výdavky, ktoré si v súvislosti s ním uplatnila. Zákon preto vyžaduje napríklad písomný projekt výskumu a vývoja s predpísanými náležitosťami a oddelenú evidenciu nákladov zahrnutých do odpočtu. V praxi však môže byť potrebný podstatne širší súbor podkladov – účtovné doklady preukazujú vznik nákladu, výkazy práce pomáhajú doložiť zapojenie zamestnancov a technické výkresy, protokoly o skúškach či softvérová dokumentácia zachytávajú, čo sa počas projektu reálne dialo.
Rozhodujúce je aj to, či medzi podkladmi firma dokáže vytvoriť preukázateľné väzby. Nestačí mať účtovné podklady v jednom systéme a technické informácie v druhom. Pri spätnej obhajobe musí byť zrejmé, ako spolu súvisia, vysvetľuje Branislav Krajčírik, partner vo firme Novo Consulting. Dokumentácia by mala umožniť pochopiť projekt aj človeku, ktorý pri jeho realizácii nebol.
Mnohé firmy si pri uplatňovaní superodpočtu pomáhajú externým poradcom. Samotná spolupráca s poradenskou spoločnosťou však ešte neznamená, že má firma celý proces pokrytý. Rozsah a kvalita služieb sa môžu výrazne líšiť, od výpočtu výšky odpočtu až po spracovanie technickej dokumentácie, nastavenie evidencie a podporu pri prípadnej daňovej kontrole. Podľa Kasnára je pri kontrolách kľúčovým dokumentom metodický pokyn, ktorý upravuje aj dokumentáciu potrebnú na uplatnenie superodpočtu, hoci nie je explicitne uvedená v legislatíve. Tvorba dokumentácie podľa metodického pokynu v plnom rozsahu však podľa neho nie je štandardom medzi všetkými poradenskými spoločnosťami.
Najjednoduchšie sa dôkazy zhromažďujú vtedy, keď vznikajú. Ak firma už pri realizácii projektu vie, aké informácie potrebuje evidovať, kto je za ne zodpovedný a kde budú uložené, nemusí po rokoch rekonštruovať jeho históriu z faktúr, e-mailov a spomienok bývalých zamestnancov. Dobrá dokumentácia by mala obstáť aj bez človeka, ktorý ju vytváral. Ak je pri každej otázke potrebné hľadať niekoho, kto si ešte pamätá, ako projekt pred rokmi prebiehal, je to signál, že príliš veľká časť informácií zostala nezdokumentovaná, dodáva Kasnár.
Pri superodpočte preto existujú dve rozdielne otázky: má firma na superodpočet nárok a dokázala by ho o niekoľko rokov presvedčivo obhájiť iba pomocou dokumentácie? S odstupom času môže byť druhá otázka dôležitejšia. Ak na ňu neexistuje jednoznačné áno, problém nemusí byť v samotnom projekte výskumu a vývoja, ale v tom, čo po ňom vo firme zostalo.
