Šváby v školách, drahé bývanie a horiace ulice. Prečo sa mladí Európania búria?
Masové protesty mladých sa z Francúzska rozšírili aj do ďalších európskych krajín. Nespokojnosť so školstvom, drahým bývaním a životnými podmienkami prerástla do násilných nepokojov. Politicky ich využíva aj krajná pravica či Rusko, ktoré hovorí o úpadku Európy.
Hlavné protesty sa začali ešte v septembri vo Francúzsku, keď tisíce stredoškolákov začali protestovať proti zlým podmienkam na školách. Upozorňovali napríklad na zastaralé budovy plné švábov či nedostatok učiteľov. Protesty postupne prerástli do masových nepokojov a stretov s políciou. Nespokojnosť sa rozšírila aj na vládu, vysoké ceny a nedostupné bývanie.
Francúzske ulice horia, polícia používa vodné delá a v niektorých mestách úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania. Počas víkendových nepokojov zachvátil požiar historickú radnicu v meste Limoges, ktorej sa zrútila časť strechy. K protestujúcim sa pridal aj líder hnutia Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon.
Protesty sa rozšírili aj do Albánska, Talianska či Portugalska, kde mladí ľudia žiadajú dostupné bývanie, vyššie mzdy a lepšie životné podmienky. V talianskom Miláne došlo k násilným stretom s políciou, rabovaniu obchodov a podpaľovaniu majetku.
V Španielsku už niekoľko týždňov prebiehajú protesty proti nedostupnému bývaniu. Premiérovi Pedrovi Sánchezovi sa nepodarilo presadiť v parlamente dve opatrenia, ktoré mali riešiť bytovú krízu. Napokon vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra.
Pozornosť sa upriamila najmä na Albánsko, kde už v lete dochádzalo k masovým protestom a výzvam na demisiu premiéra Ediho Ramu. Začalo sa to plánom vybudovať luxusný komplex spojený s Jaredom Kushnerom a jeho manželkou Ivankou Trump. Projekt počíta s výstavbou na ostrove Sazan aj na neďalekom pobreží v blízkosti chránenej prírodnej oblasti. Kritici upozorňujú, že výstavba by mohla narušiť miestnu biodiverzitu.
V októbri prišla nová vlna protestov. Mladí ľudia v Albánsku upozorňujú na zlé podmienky v školstve, vysoké náklady na štúdium či nedostatok pracovných príležitostí. Polícia proti protestujúcim opakovane zasahovala vodnými delami a slzotvorným plynom. Skupine demonštrantov sa podarilo vniknúť do ministerstva školstva v Tirane a založiť požiar. Počas nepokojov horeli aj bankové pobočky a ďalšie objekty. Albánsky premiér Edi Rama odstúpiť odmieta.
Pondelková noc bola vo Francúzsku pokojnejšia, najmä vďaka prísnejším bezpečnostným opatreniam. V niektorých častiach Paríža a Marseille úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania a polícia posilnila svoju prítomnosť v uliciach. V Marseille na niekoľko hodín zakázali verejné zhromaždenia.
Počas víkendových nepokojov polícia zadržala viac ako 2 400 ľudí a zranenia utrpelo takmer tisíc policajtov a žandárov. Zranení boli aj protestujúci. Sedemnásťročný mladík prišiel o ruku po zásahu policajným granátom. Nepokoje sprevádzalo rozsiahle rabovanie obchodov. Výtržníci sa vlámali do stoviek predajní vrátane luxusných obchodov v Paríži či Marseille. Ukradnutý tovar začali niektorí ponúkať na platforme Vinted, ktorá oznámila, že podozrivé ponuky odstraňuje. Ďalšie demonštrácie sú plánované na nasledujúci víkend.
Masové protesty zažili aj ulice španielskeho Madridu pre nedostupné bývanie. Všetko sa začalo vysťahovaním 87-ročnej ženy Maricarmen Abascalovej, ktorá v madridskom byte žila viac ako 70 rokov. Po dlhoročnom spore s majiteľom nehnuteľnosti ju 23. septembra polícia vysťahovala. Jej prípad vyvolal vlnu solidarity a protestov. Abascalová 7. októbra zomrela v nemocnici, dva týždne po vysťahovaní.
Podobná situácia s bývaním je aj v Portugalsku, kde cez víkend vyšli do ulíc Lisabonu desaťtisíce ľudí. Ceny nehnuteľností v krajine sa za posledné desaťročie viac ako zdvojnásobili. Len v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástli o 16,5 percenta, zatiaľ čo priemer EÚ dosiahol 4,7 percenta. V utorok portugalská polícia rozpustila protestné stanové tábory v Lisabone a Porte a zadržala 55 aktivistov.
Masové protesty v Európe využívajú aj politici krajnej pravice či Rusko, ktoré nepokoje označuje za dôkaz úpadku Európy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Európa čelí veľkej kríze. Putinov osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev hovoril o „samovražednom úpadku Európy“ a za príčinu označil migračnú politiku, energetické rozhodnutia a sankcie voči Rusku. Americký prezident Donald Trump spájal nepokoje vo Francúzsku s prisťahovalcami z Afriky a Blízkeho východu.
Z nepokojov sa politicky snaží ťažiť aj líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová. Tá obvinila prezidenta Emmanuela Macrona zo straty autority a krajnú ľavicu z podnecovania násilia. Jej Národné združenie presadzuje tvrdšiu migračnú politiku a dôraz na bezpečnosť.
Na demonštráciách sa objavili aj palestínske vlajky a propalestínski aktivisti, protesty však pôvodne vypukli pre nespokojnosť so stavom školstva a postupne sa rozšírili na širšie sociálne problémy.
