Prieskum: Slováci podporujú dve percentá pre neziskovky aj v čase konsolidácie
Verejná diskusia o mimovládnych organizáciách je podľa väčšiny Slovákov príliš konfliktná. Keď však príde na konkrétnu pomoc, ľudia sa dokážu zhodnúť. Možnosť poukázať dve percentá z dane neziskovým organizáciám by nezrušili ani v čase konsolidácie verejných financií. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus.
Poukazovanie dvoch percent z dane neziskovým organizáciám podporuje 79 percent opýtaných. Pri otázke, ktorá spomínala konsolidáciu verejných financií, sa za zachovanie tejto možnosti vyslovilo 75 percent respondentov. Podobne ľudia vnímajú aj poukazovanie dvoch percent zo strany firiem – jeho zachovanie podporuje 74 percent opýtaných, v kontexte konsolidácie 71 percent.
Prieskum pre Asociáciu firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) realizovala agentúra Focus formou online dotazníka na vzorke 1 033 dospelých obyvateľov Slovenska od 4. do 10. júna tohto roka.
Prínos pre spoločnosť
Tému mimovládnych organizácií politici pravidelne vracajú do verejnej debaty. Až 61 percent respondentov si myslí, že diskusia o nich je na Slovensku príliš konfliktná. Takmer dve tretiny ľudí súhlasia s tým, že mnohé mimovládne organizácie prinášajú konkrétnu a užitočnú pomoc. Viac ako polovica opýtaných ich považuje za dôležitý prínos pre spoločnosť.
„Verejnosť je v dôvere k mimovládnym organizáciám rozdelená, no pri konkrétnej pomoci nachádzame oveľa viac zhody,“ vysvetľuje sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Podľa neho ľudia dokážu rozlišovať medzi všeobecným obrazom mimovládnych organizácií vo verejnej debate a tým, čo tieto organizácie robia v ich okolí.
Kritika od vlády
Za posledné roky boli mimovládky terčom vládnych predstaviteľov. Už krátko po parlamentných voľbách povedal premiér Robert Fico, že sa skončila éra, kedy krajine vládli mimovládne organizácie. Vo februári tohto roku mal ostrejšie vyhlásenia. „Najväčšie nebezpečenstvo v tejto krajine predstavujú mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú politickú činnosť obdobnú politickým stranám,“ tvrdil.
Novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorá zavádzala nové povinnosti, napríklad zverejňovanie zoznamu darcov či výšky darov, vo februári zrušil Ústavný súd, pretože bola v rozpore s právom na súkromie a slobodou združovania.
Podľa analýzy Platformy pre demokraciu a Nadácie otvorenej spoločnosti štát počas tejto vlády znížil financovanie mimovládok o 15 až 16 miliónov eur. Za štvrtej vlády Roberta Fica sa objavil aj návrh na zrušenie dvojpercentnej asignačnej dane pre právnické osoby, ten sa však nezrealizoval.
Peniaze by dali najmä ľuďom v núdzi
Najväčšiu podporu získala pomoc ľuďom v núdzi. Za túto možnosť sa vyslovilo 51 percent respondentov. Takmer polovica by peniaze využila na podporu zdravia a sociálnych služieb. Nasleduje vzdelávanie s 22 percentami a ochrana životného prostredia s 20 percentami. Respondenti mohli vybrať najviac tri oblasti.
Poukazovanie dvoch percent patrí medzi najrozšírenejšie spôsoby podpory neziskového sektora. V uplynulých 12 mesiacoch túto možnosť využilo 39 percent respondentov. Finančný dar poskytlo 30 percent a do dobrovoľníckej činnosti sa zapojilo 17 percent.
Dve percentá často smerovali organizáciám, s ktorými sa ľudia stretávajú v každodennom živote – organizáciám pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach, charitám, školám, škôlkam či útulkom.
Bez dvoch percent by mnohé zanikli
Takmer polovica opýtaných predpokladá, že by mimovládne organizácie bez dvoch percent fungovali výrazne horšie, alebo by vo veľkej miere zanikli. Ďalších 21 percent si myslí, že by sa aspoň čiastočne zhoršilo ich fungovanie.
„Ak by sme nemali dve percentá, rodičia by nemali od nás oporu v podobe peer poradenstva, informačného portálu alebo telefonickej linky podpory,“ upozorňuje Monika Fričová, riaditeľka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.
Koho ľudia vnímajú ako prvého pomocníka
Pri problémoch vo svojom okolí označilo za prvého pomocníka miestnych obyvateľov, susedov a dobrovoľníkov 62 percent respondentov. Približne štvrtina uviedla samosprávy alebo neziskové organizácie. Štátne inštitúcie spomenul iba každý desiaty.
Medzi regiónmi existujú rozdiely. V Banskobystrickom kraji označili susedov a dobrovoľníkov takmer tri štvrtiny opýtaných, v Prešovskom kraji to bola približne polovica.
„Keď sa teda rozhodujeme o svojich dvoch percentách, nerozhodujeme iba o peniazoch pre organizáciu. Rozhodujeme aj o tom, aká pomoc bude dostupná ľuďom v našich komunitách,“ hovorí predsedníčka asociácie Tatiana Švrčková.
