Slovensko smeruje k plateniu miliárd eur na úrokoch, varuje dátový analytik
Slovensko sa podľa dátového analytika Ivana Bošňáka dostáva do situácie, keď bude musieť ročne vynakladať miliardy eur len na úrokoch zo štátneho dlhu. V roku 2029 by to malo byť približne 4 miliardy eur ročne. „V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery,” uviedol Bošňák.
Táto suma podľa neho predstavuje hodnotu 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovky kilometrov diaľnic alebo približne 100 zimných štadiónov. Upozornil, že kým v roku 2023 Slovensko zaplatilo na úrokoch 1,4 miliardy eur, dnes je to dvojnásobok a budúci rok sa očakáva 2,8 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podľa neho odhaduje na rok 2029 sumu 3 miliardy eur, no Bošňák očakáva 4 miliardy už o tri roky.
Deficit zostáva na úrovni 5 % HDP aj po troch kolách konsolidácie
Bošňák poukázal, že deficit štátneho rozpočtu sa aj po troch kolách vládnej konsolidácie drží na úrovni približne 5 % HDP, a nič iné sa neplánuje ani na roky 2027, 2028 a 2029. Vláda podľa neho prezentuje rozpočet ako rozpočet dobrých správ, pričom verejnosť nad zadlžovaním neuvažuje a peniaze vníma ako bezplatné.
„Kompetentní tie informácie a dáta majú, vedia, že konsolidácia sa nevydarila, a poznajú si i prognózy,” povedal analytik s tým, že Národná banka Slovenska hovorí o gréckej ceste a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vydáva podobné varovania. Podľa Bošňáka ďalšie tri roky bude hospodárstvo upadať, keďže ekonomika po troch kolách konsolidácie nemá dôvod rásť.
Dlh rastie o 8 až 10 miliárd eur ročne
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozornil, že najväčším problémom je rýchlosť rastu dlhu a jeho budúca výška. „Deficity máme nastavené na asi 5 % HDP, čiže každý rok zvyšujeme dlh o 8 až 10 miliárd eur. Aktuálne máme dlh cez 60 % HDP. Ak s tým niečo nespravíme, do konca desaťročia dosiahne 75 % HDP a okolo roku 2038 až 100 % HDP,” uviedol Šuster.
Bošňák doplnil, že dlh vzrástol za tejto vlády o 30 miliárd eur a že Slovensko si v súčasnosti požičiava za približne 5 %, kým v rokoch 2015 až 2022 to bolo priemerne 0,5 %. Na konci budúceho roka by mal dlh dosiahnuť približne 100 miliárd eur.
Riziká pre investície aj dôchodkový systém
Podľa Bošňáka budú musieť škrty pocítiť všetci – mestá, firmy, zamestnanci verejnej správy aj dôchodcovia. Štát podľa neho pravdepodobne obmedzí investície, čo môže znamenať nedostavanie nemocníc, mostov či železníc. Upozornil aj na pokles čistých príjmov z Európskej únie, keď sa v rozpočte na roky 2028 a 2029 počíta len so 400 a 300 miliónmi eur ročne.
V oblasti dôchodkov poukázal, že priebežný pilier nie je pri súčasnom demografickom vývoji udržateľný. Sociálna poisťovňa podľa neho generuje ročný reálny deficit približne 5 miliárd eur. Ako riešenie vidí zvýšenie zamestnanosti v súkromnom sektore a tvorbu pridanej hodnoty.
Za kľúčové opatrenia označil okamžité zrušenie transakčnej dane, boj s korupciou, zrušenie dotácií a daňových výnimiek, adresnú pomoc namiesto plošnej energopomoci a zjednodušenie daňového systému. „Uťahovať opasky si budú musieť všetci. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie,” uzavrel Bošňák s tým, že tlak na zmeny pravdepodobne príde od zahraničných veriteľov.
