Gašpar víta vojenské kontakty s Moskvou, Ruska sa zastával v rozhovore pre ruskú agentúru
Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar poskytol rozhovor ruskej štátnej tlačovej agentúre TASS, ktorý bola zverejnený v čase, keď minister zahraničných vecí Juraj Blanár rokoval v Moskve s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Gašpar v rozhovore volí zmierlivý tón a vyzýva na spoluprácu s Ruskom.
Jednou z hlavných tém rozhovoru sú dodávky ruského plynu a energetická spolupráca. Pozornosť však vyvoláva aj téma obnovenia výmeny vojenských pridelencov medzi Slovenskom a Rusom, čím Gašpar potvrdzuje už dlhšie avizované obnovenie vojenských kontaktov s Moskvou.
„Obnovenie výmeny vojenských pridelencov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou možno považovať za praktický krok zameraný na zachovanie komunikačných kanálov a zlepšenie vzájomného porozumenia v oblasti bezpečnosti a obrany,“ uviedol Gašpar pre TASS.
Podľa jeho slov sa spolupráca s Ruskom a západnými spojencami nemusí vylučovať. „Udržiavanie dialógu s Ruskom a spolupráca s európskymi a transatlantickými partnermi sa nemusia navzájom vylučovať,“ dodal.
Gašpar v rozhovore viackrát spomína dohodu o dodávkach ruskej nafty a uvádza ju ako príklad toho, že aj západné krajiny môžu hospodársky spolupracovať s Ruskom napriek sankciám. Slovensko je pritom stále na ruskom zozname takzvaných nepriateľských krajín.
V súvislosti s parlamentnými voľbami na Slovensku Gašpar pripúšťa možný nástup opozície k moci a hovorí, že v takom prípade by sa zahraničná politika Slovenska pravdepodobne zmenila. Zároveň však uviedol, že vláda Roberta Fica by mala dokončiť svoje funkčné obdobie.
Gašpar tiež pripúšťa, že v Európskej únii môže dôjsť k zmene politiky voči Rusku. Hovorí o rozdielnych postojoch členských krajín k sankciám a potrebe zachovať diplomatické kontakty s Moskvou.
„Európska únia v súčasnosti naďalej uplatňuje sankcie voči Rusku a poskytuje podporu Ukrajine. Jednotlivé členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky však môžu mať, a skutočne aj majú, odlišné názory na rozsah sankčných opatrení, energetickú politiku a podmienky budúceho diplomatického urovnania konfliktu,“ povedal Gašpar pre ruskú agentúru.
V rozhovore sa dotkol aj zmrazeného ruského majetku. Pripomenul, že premiér Robert Fico odmieta jeho využitie na financovanie ukrajinskej armády, a takýto postup označil za neprijateľný. Zároveň obhajoval výhrady slovenskej vlády voči európskym sankciám a zákazu dovozu ruského plynu s tým, že pri rozhodovaní treba zohľadňovať aj ekonomické dôsledky pre jednotlivé členské štáty.
Slovensko napriek opakovanej kritike sankcií naďalej súhlasí s prijímaním ďalších opatrení proti Rusku. Európska únia naposledy 12. októbra schválila rozsiahle sankcie proti takmer 1 600 osobám a spoločnostiam napojeným na ruský vojenský priemysel. Ešte v júli prijala aj 21. sankčný balík proti Rusku.
Súčasťou rozhovoru bola aj otázka ruskej agentúry TASS, či sa ruskí občania na Slovensku nemusia obávať vydania do tretích krajín z politických dôvodov. Gašpar ich ubezpečil, že takéto vydanie je nepravdepodobné, zároveň však dodal, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne, v súlade so slovenskými zákonmi a medzinárodnými záväzkami. Pripomenul tiež, že Slovensko naďalej vydáva ruským občanom turistické víza, a zdôraznil, že by nemali byť automaticky posudzovaní iba na základe svojej štátnej príslušnosti.
Súdne pojednávanie v kauze Očistec, v ktorej je Gašpar obžalovaný, pokračuje aj dnes.
