Republika získala viac starostov ako PS, no jej kandidáti dostali šesťkrát menej hlasov
Hnutie Republika prehralo najsledovanejšie župné súboje, no v regionálnych voľbách uspelo iným spôsobom. V Prešovskom kraji kandidát hnutia Milan Mazurek spočiatku viedol pred Milanom Majerským z KDH o niekoľko percentuálnych bodov, napokon ho predseda KDH s prehľadom porazil. Neuspel ani kandidát Republiky Miroslav Suja v Banskej Bystrici, ktorý zaostal za víťazným Ondrejom Lunterom.
Tieto dva najsledovanejšie súboje síce naznačujú porážku krajnej pravice, no podľa sociológa a riaditeľa agentúry Focus Martina Slosiarika by bol takýto záver zjednodušujúci. Republika totiž dosiahla niečo, čo sa jej materskej strane – extrémistickej ĽSNS – nepodarilo.
Lepší výsledok v troch krajoch ako v roku 2023
V Prešovskom kraji proti Majerskému nestál žiadny ďalší významný kandidát, takže voliči si vyberali najmä z dvojice Majerský – Mazurek. Mazurek napokon získal viac ako 100-tisíc hlasov. To je o čosi menej ako súčet hlasov Mazureka a kandidáta Hlasu, Smeru, SNS a Aliancie Michala Kaliňáka z roku 2022, keď Mazurek oslovil 28- a Kaliňák 83-tisíc voličov.
Podľa Slosiarika sa ukázalo, že desiatky tisíc voličov koalície dokážu podporiť aj takého radikála, ako je Mazurek. „Ak tu niekedy bola bariéra a voliči Smeru by nevolili Republiku, táto bariéra postupne padá. Nespokojnosť s výkonom vlády sa prejavuje výrazným rastom Republiky v posledných mesiacoch, čo potvrdzuje jej rastúcu prijateľnosť,“ uviedol Slosiarik.
Ďalším kandidátom Republiky bol Miroslav Suja, ktorého volilo viac ako 30-tisíc ľudí. V Žilinskom kraji zastupovala Republiku bývalá esenesáčka Anna Belousovová. Hoci sa kandidatúry vzdala, aj tak jej dalo svoj hlas 13-tisíc ľudí. Len v týchto troch krajoch tak Republika získala cez 140-tisíc hlasov, čo je rovnaký výsledok, aký mala strana v celoštátnych parlamentných voľbách v roku 2023.
Podľa Slosiarika sa strane Milana Uhríka podarilo legitimizovať sa a výrazne sa zviditeľniť na slovenskom politickom poli. Práve to je cieľom Republiky. Podľa jej predsedu Uhríka pôjdu do parlamentných volieb s oveľa väčšou intenzitou s cieľom etablovať sa ako stabilná parlamentná strana.
Mali viac kandidátov
„Chceli sme zabojovať o posty župana v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Taktiež postaviť kandidátov v komunálnych voľbách po celom Slovensku. Tento cieľ sme naplnili, takmer dvojnásobne sme posilnili,“ povedal Uhrík.
V roku 2022 s podporou Republiky kandidovalo 107 ľudí, z toho 77 len za samostatný subjekt. Do víkendových volieb už išlo s podporou hnutia 226 kandidátov, z toho 127 len pod značkou Republika, čo je o 50 viac ako pred štyrmi rokmi. Podľa Uhríka sa jeho strana sústreďuje najmä na budúcoročné voľby a na komunálnu kampaň preto nevyčlenili veľa prostriedkov.
Ako sa dopracovali k miliónu hlasov
Ak by sa zrátal každý hlas a krúžok z komunálnych aj krajských volieb, pri ktorom sa objavila značka Republika samostatne alebo v koalícii, dostaneme sa k číslu takmer 1,2 milióna hlasov. Tento údaj nevyjadruje počet voličov ani samostatnú voličskú podporu hnutia. Zahŕňa v plnej výške hlasy kandidátov Republiky aj koalícií, ktorých bola súčasťou.
Významnou mierou sa na ňom podieľa spolupráca so stranami a kandidátmi súčasnej koalície. Krajne pravicový subjekt sa tak ocitol aj pri menách ako Jaroslav Baška (predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja za Smer) či Branislav Becík (nitriansky župan z Hlasu). Pre porovnanie, všetky hlasy pre kandidátov, pri ktorých sa spomína Progresívne Slovensko, predstavujú 4,3 milióna hlasov.
S podporou samostatnej Republiky kandidovalo 127 starostov, z toho bolo zvolených 20. Všetci títo kandidáti dostali spoločne 9 336 hlasov. Ďalších 99 kandidovalo na post starostu v koalícii, v ktorej bola aj Republika, zväčša so Smerom, Hlasom a SNS. Z týchto kandidátov získalo post 31 ľudí a voliči im odovzdali 37 936 hlasov. Spolu tak adepti, za ktorými v nejakej forme stála aj Republika, dostali viac ako 47-tisíc hlasov.
Pre porovnanie Progresívne Slovensko vyslalo do súboja o starostov 88 kandidátov, z toho 14 samostatne. Zvolených bolo 30 z nich. Ich kandidáti – úspešní aj neúspešní – získali 287-tisíc hlasov, z toho takmer 122-tisíc patrí primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi.
Uhrík potvrdil, že vytváranie koalície so Smerom, SNS a Hlasom sa Republike osvedčilo. „Ukázalo sa, že tam, kde sme sa s inými podobne zmýšľajúcimi stranami vzájomne nevybíjali, napríklad pri kandidátoch na županov, tak tam dosiahli naši spoloční kandidáti dobré výsledky. Tam, kde sme išli rozdelene, tam sme uspeli menej,“ priznal. „Poučenie pre nás je, že tam, kde vytvárajú liberáli široké koalície a bloky, tak minimálne tam by mali vytvárať široké koalície aj vlastenecké strany,“ dodal.
