Slovenské domácnosti míňajú o dušu, úspory zaostávajú za susedmi
Slovenské hospodárstvo sa v uplynulých dvoch rokoch potácalo okolo útesu recesie. Hrubý domáci produkt rástol od začiatku minulého roka až do tohto leta priemerným tempom 0,8 percenta medziročne. Ekonomiku brzdí slabý dopyt v zahraničí, a tak hospodársky rast plynie zo spotreby domácností, ktoré míňajú aj na úkor úspor.
„Ak posudzujeme rast ekonomiky v krátkodobom pohľade, môžeme vnímať pokles miery úspor, a tým rast miery spotreby, ako dočasnú barličku pre ekonomiku,“ poznamenáva Karol Morvay z Katedry hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite. Slovenské domácnosti už niekoľko rokov míňajú viac ako deväť z desiatich eur, ktoré zarobia. „To nás v tejto chvíli posúva trochu ďalej od rizika recesie,“ hovorí Morvay. No spolu s ďalšími ekonómami varuje, že takýto trend môže byť z dlhodobého hľadiska riskantný.
Úspory po pandémii klesli
Pred pandémiou sa miera úspor domácností na Slovensku pohybovala nad dvojcifernými hodnotami. Ukazovateľ hovorí o tom, koľko peňazí si dokážeme odložiť z čistých príjmov po zaplatení daní a odvodov. V roku 2022 sa prepadla na zhruba šesť percent a odvtedy sa zotavuje iba veľmi pozvoľna. Národná banka očakáva, že do roku 2028 sa miera úspor zvýši na osem percent.
„Rok 2022 bol špecifický, pretože sa otvárala ekonomika a zároveň prichádzala vysoká inflácia,“ približujú trendy analytici NBS. Spotreba po opätovnom otvorení obchodov a prevádzok rástla najrýchlejším tempom od roku 2017. „Domácnosti počas pandémie nasporili celkom slušný objem peňazí, čo im dodalo odvahu pri pokračovaní v spotrebiteľských výdavkoch. Slovensko v tomto období vyčnievalo spomedzi krajín v EÚ,“ dodávajú analytici. Podľa nich mali podiel aj dotované ceny energií a štedrá rodinná a sociálna politika. „V roku 2023 však už aj na slovenské domácnosti doľahli vyššie ceny a prepad reálnych príjmov,“ vysvetľujú.
Dva protipóly: Slovensko a Česko
Z dát vystupuje veľký rozdiel medzi Slovenskom a Českom. „Česko patrí v EÚ ku krajinám s najnižšou mierou spotreby a najvyššou mierou úspor. České domácnosti minú na spotrebu iba približne 80 percent svojho disponibilného príjmu. My sme úplne iný prípad: v posledných rokoch sektor domácností použil 93 až 96 percent svojho príjmu na spotrebu,“ poukazuje Morvay.
„Momentálna materiálna životná úroveň vyzerá podobne, ale v Česku sa viac investuje a je to vidieť,“ hovorí. „Z našich susedov má Poľsko podobne vysokú mieru spotreby a nízku mieru investovania v domácnostiach ako my. V Poľsku sa to však v porovnaní s nami lepšie kompenzuje vyššou tvorbou úspor v podnikoch,“ dodáva.
Analytik Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov upozorňuje na štruktúru výdavkov. „Na Slovensku pripadá mimoriadne vysoká časť výdavkov na základné potreby alebo takzvané fixné výdavky,“ zdôrazňuje. V roku 2022 tvorili potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a energie takmer polovicu výdavkov slovenských domácností. Európsky priemer je okolo dvoch pätín, v Česku fixné výdavky tvoria 39,3 percenta spotrebného koša.
Riziká a recepty
Čím viac peňazí domácnosti míňajú, tým rýchlejšie rastie ekonomika. Toto správanie má však svoje limity. „Pri strate práce, chorobe, raste nákladov na bývanie či ďalšom inflačnom šoku musia domácnosti s nízkou rezervou výraznejšie obmedziť spotrebu, zadlžiť sa alebo siahnuť na majetok. Práve kombinácia relatívne vysokého zadlženia a nízkeho objemu finančných aktív robí slovenské domácnosti zraniteľnejšími,“ upozorňuje Košč.
Morvay poukazuje na širší problém: „Tvorba úspor je u nás dlhodobo nízka. A to tak v sektore domácností, ako aj za ekonomiku ako celok.“ To zvyšuje závislosť ekonomiky od pôžičiek zo zahraničia.
„Ak sa dostaneme s cenami energií na trhové úrovne a bude potrebná konsolidácia verejných financií, príde vytriezvenie a domácnosti budú musieť utlmiť spotrebu s negatívnym vplyvom na ekonomiku. Podobný efekt môže mať aj prípadný ďalší nárast úrokových sadzieb,“ hovoria analytici NBS. Morvay vidí priestor v atraktívnejších úsporových programoch, pôsobení na životný štýl a potláčaní inflačných šokov. Košč dodáva, že cieľom by malo byť vytvárať podmienky, aby domácnostiam po zaplatení základných potrieb zostával väčší priestor na úspory, najmä cez rast reálnych miezd, nižšie daňovo-odvodové zaťaženie nízkych príjmov či dostupnejšie bývanie.
