Vojna na Ukrajine a ústavná kríza na Slovensku
Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) ostro kritizovala nedostatok záujmu o obsadenie postu ústavného súdcu, pričom zdôraznila, že situácia odráža hlbokú nedôveru odborníkov voči aktuálnym politickým dohodám. Nikto zo žiadnych kandidátov sa do voľby na post ústavného sudcu neprihlásil, čo poslanec NR SR Ondrej Dostál považuje za varovný signál.
Politické dohody a nedôvera
Lehota na predkladanie návrhov na post ústavného súdu skončila piatok o 15:00, bez toho, aby sa objavil akýkoľvek uchádzač. Dostál uznal, že tento stav nie je len náhodný, ale skôr vizitkou koalície a jasným príznakom nedôvery v korektnosť výberového procesu. Neodráža význam odbornosti alebo morálnej integrity, ale skôr politické preferencie existujúcich mocenských hráčov.
Dlhodobé problémy s ústavným súdom
Ústavný súd na Slovensku čelí dlhodobému nedostatočnému obsadeniu svojich miest, pričom situácia sa zmenila od odstúpenia sudkyne Jany Laššákovej v októbri 2023. Nielenže je potrebné obsadiť ešte dvoch sudcov, ale aj nadchádzajúca voľba je naplánovaná na post, ktorý sa uvoľní po uplynutí mandátu Jany Baricovej. Podpredsedníčka SaS, Mária Kolíková, upozornila na to, že dva roky bez obsadenia tohto postu vedú k zanedbaniu ústavných práv občanov.
Reakcia na nedostatok ochoty konať
Kolíková tvrdí, že chýbajúci sudca mohol v posledných dvoch rokoch vybaviť množstvo sťažností týkajúcich sa porušenia ústavných práv. Napriek existencii schopných kandidátov chýba vláde vôľa konať v záujme verejnosti. Ak do danej doby nenájde koalícia vhodného nástupcu pre Baricovú, sudkyňa bude naďalej vykonávať funkciu aj po uplynutí jej funkčného obdobia v súlade so zákonom.
V závere
Politický kontext, v ktorom sa nachádza ústavný súd, delí odbornú komunitu a zároveň vrhá svetlo na možné zásahy politickej sféry do nezávislosti súdnictva. Tento stav ukazuje naliehavú potrebu reformy a definovania jasných kritérií na obsadzovanie postov v ústavných súdoch, aby sa obnovila dôvera v tento kľúčový inštitút.