Čínsky drak stráca dych, USA majú navrch. Za úsmevmi Trumpa a Si Ťin-pchinga zostáva boj o AI, Taiwan aj Irán
Návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch sa začala v stredu večer. Na letisku Joint Base Andrews ho osobne privítal americký prezident Donald Trump spolu s prvou dámou Melaniou Trumpovou. Čínsky prezident pricestoval do Spojených štátov prvýkrát po takmer dekáde.
Napriek vrúcnym objatiam a úsmevom na fotografiách zostáva napätie medzi veľmocami veľké. Trumpova administratíva ešte pred návštevou deklarovala, že si stojí za svojimi partnermi, ako sú Taiwan, Japonsko či Južná Kórea. Témami rokovaní sú zastavenie exportu vzácnych surovín z Číny do USA, umelá inteligencia aj pokračujúca vojna v Iráne.
Podľa experta na Východnú Áziu Lukáša Laša nepôjde o začiatok zásadného zbližovania medzi Washingtonom a Pekingom. „Dá sa očakávať, že reset vzťahov nenastane a rivalita bude pokračovať,“ uvádza.
Ekonomika zostáva hlavným bojiskom
Súperenie sa čoraz viac presúva k technológiám, čipom či kontrole strategických surovín, od ktorých sú závislé celé odvetvia amerického priemyslu. Kým americká ekonomika si udržiava odolnosť a ťahá ju vpred technologický sektor, Čína čelí vážnym vnútorným problémom.
Rast hrubého domáceho produktu Číny sa výrazne spomaľuje. Podľa údajov z druhého štvrťroka 2026 dosiahol medziročný rast čínskej ekonomiky už len 4,3 %. Tento pokles je dôsledkom hlbších systémových problémov, akými sú praskajúca bublina na trhu s nehnuteľnosťami, slabý domáci dopyt a obrovská zadlženosť samospráv.
Nezamestnanosť mladých ľudí v Číne vo veku 16 až 24 rokov bez započítania študentov dosiahla v auguste 2026 kritickú úroveň 18,9 %. Naopak, americký trh práce zostáva stabilnejší a flexibilnejší, čo Spojeným štátom poskytuje zásadnú výhodu v udržiavaní inovačného potenciálu.
Podľa Lukáša Laša sú americko-čínske vzťahy „silne zaťažené postupným weaponizovaním ekonomiky“. Prejavuje sa to napríklad pri čínskom vývoze vzácnych zemín, obmedzeniach prístupu k špičkovým čipom či v rastúcom súperení pri vývoji umelej inteligencie. Práve v ekonomickej oblasti zároveň Laš vidí väčší priestor na dohodu ako pri bezpečnostných otázkach.
Kto ovládne umelú inteligenciu
Čoraz dôležitejšou súčasťou súperenia medzi USA a Čínou sa stáva umelá inteligencia. Nejde pritom iba o to, ktorá krajina vyvinie výkonnejšie modely. S AI súvisí aj prístup k najmodernejším čipom, dátovým centrám či technológiám, ktorých vývoz Washington do Číny v posledných rokoch obmedzuje.
Trumpova administratíva krátko pred návštevou prišla s návrhom mechanizmu, prostredníctvom ktorého by sa USA a Čína vzájomne informovali o závažných incidentoch spojených s umelou inteligenciou. Aj Laš považuje prípadnú dohodu v tejto oblasti za jednu z najzaujímavejších možností návštevy. „Eventuálna dohoda o spolupráci v oblasti regulácie vývoja AI by bola príjemným prekvapením, keďže oba štáty skúšajú medzinárodné líderstvo oddelene,“ vysvetľuje.
Taiwan zostáva červenou čiarou
Ešte menší priestor na kompromis existuje pri Taiwane. Ostrov, ktorý si Peking nárokuje ako súčasť svojho územia, zostáva jednou z najcitlivejších otázok vzťahov medzi oboma krajinami. Pred Si Ťin-pchingovou návštevou sa opäť dostala do centra pozornosti otázka dodávok amerických zbraní pre Taiwan.
Trumpova administratíva odkladá schválenie ďalšieho balíka a očakáva sa, že čínsky prezident bude vo Washingtone žiadať ďalšie obmedzenie amerického predaja zbraní ostrovu. Trump po májovej návšteve Číny pozastavil schválenie zbrojného balíka v hodnote približne 14 miliárd dolárov a označil ho za „veľmi dobrý vyjednávací nástroj“.
Laš neočakáva, že by Washington svoju doterajšiu bezpečnostnú politiku voči Číne zásadne zmenil. „Neočakávam žiadnu zmenu postoja Washingtonu voči Pekingu v oblasti bezpečnosti v súvislosti s Taiwanom alebo alianciou Tokia, Soulu a Washingtonu,“ hovorí.
Irán bude ďalšou veľkou témou
Ďalšou témou, ktorá sa môže výrazne dostať do rokovaní medzi Trumpom a Si Ťin-pchingom, je pokračujúca vojna v Iráne. Čína patrí medzi najdôležitejších ekonomických partnerov Teheránu a zároveň dlhodobo odmieta americký tlak, aby obmedzila obchodné vzťahy s Iránom.
Napätie sa zvýšilo tesne pred Si Ťin-pchingovou návštevou. Peking ostro odsúdil nové americké sankcie namierené proti iránskemu leteckému sektoru a označil ich za nelegálne jednostranné opatrenia. Pre Peking má konflikt veľký význam aj pre energetiku. Čína je významným odberateľom iránskej ropy a pokračovanie bojov či obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv môže mať priamy dosah aj na čínsku ekonomiku.
Aj podľa Lukáša Laša môže byť práve situácia v Perzskom zálive jednou z dôležitých tém stretnutia. „Možno očakávať škálu tém, niektoré nebudú zverejnené,“ uvádza. Medzi nimi podľa neho môže byť „situácia v Perzskom zálive v kontexte exportu ropy a tlak na Irán“.
