Gröhlingove slová o 13. dôchodkoch pobúrili koalíciu
Predseda SaS Branislav Gröhling cez víkend uviedol, že polovica dôchodcov by nemala mať nárok na 13. dôchodok. Jeho slová vyvolali ostrú kritiku koaličných politikov, no nepodporili ho ani vlastní partneri.
„Každý človek, ktorý má dôchodok vyšší ako medián, príde o 13. dôchodok,“ povedal Gröhling pre portál 360tka.sk. Medián, ktorý poberateľov rozdeľuje na dve polovice, je približne 730 eur.
Návrh by ušetril polovicu výdavkov na 13. dôchodky, teda 458 miliónov eur. Líder SaS pôvodne spomenul sumu 500 eur, čo však v prípade dôchodkov nie je medián. Tejto sumy sa neskôr chytili jeho oponenti.
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok predpokladá výdavky na 13. dôchodok vo výške 916 miliónov eur. Súčasný penzijný systém nie je udržateľný a deficit v Sociálnej poisťovni sa bude v najbližších desaťročiach prehlbovať.
Koalícia reaguje ostro
„Dotklo by sa to 80 percent dôchodcov. Ak sa SaS dostane do vlády, takýto sociálny masaker čaká našich seniorov,“ reagoval na sociálnej sieti minister práce Erik Tomáš z Hlasu.
„Kto má dôchodok nad 500 eur, tomu liberáli a progresívci zoberú 13. dôchodok. Gröhling to povedal úplne narovinu,“ napísal minister financií Ladislav Kamenický.
Gröhling tvrdí, že ľuďom len povedal pravdu. „Na 13. dôchodky nemáme peniaze, a preto si ich nemôžeme dovoliť vyplácať všetkým. Na Slovensku sú však státisíce dôchodcov, ktorí žijú na hranici chudoby. Týmto ľuďom budeme ako SaS cielene pomáhať,“ uviedol.
Opozícia sa dištancuje
Predseda PS Michal Šimečka sa v nedeľu v diskusnej relácii TV Markíza Na telo od Gröhlingovho návrhu dištancoval. „Na 13. dôchodkoch sa dá ušetriť prostredníctvom adresnosti. Nebudem hovoriť od akej hranice, ale myslím si, že 500-eurový dôchodok je stále málo,“ povedal Šimečka.
Viliam Karas z KDH považuje tému za politickú pascu, preto sa nenájde politická sila, ktorá by 13. dôchodky zrušila. „Nebavme sa o tom, či rušiť, alebo nerušiť 13. dôchodky. Bavme sa o tom, ako ekonomicky naštartovať štát, aby sme sa dokázali postarať o staršiu generáciu, ale aj o mladé rodiny,“ myslí si Karas.
Systém potrebuje komplexnú zmenu
Uťať vyplácanie dávky pri konkrétnej hranici nie je dobré riešenie, poukazuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. „Potom sa vám stane, že dôchodca s dôchodkom 729 eur ich dostane 13 a ak má 731 eur, tak už len 12. Lepšie by bolo začať 13. dôchodok postupne znižovať povedzme od 30. percentilu a nechať ho vyklesať na nulu pri 70. percentile,“ vysvetľuje.
Škrty v 13. dôchodku, aké navrhuje predseda SaS, sú asociálne, hovorí analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč. Poukazuje na to, že aj zrušenie tohto transferu by malo vedľajšie vplyvy na ekonomiku. „Vplyv na výdavky Sociálnej poisťovne je, samozrejme, jasný, ale aký by to malo vplyv na spotrebu, chudobu domácností, zdravotný stav, sociálnu súdržnosť? To nevieme. Takáto zjednodušená debata spôsobuje aj medzigeneračnú nevraživosť a nenávisť,“ hovorí.
Podľa Košča by sa téma dôchodkov nemala zužovať len na trinásty dôchodok, ale mala by sa sústrediť napríklad aj na výzvy, ktoré prináša automatizácia. „Na Slovensku sa dodnes tvárime, že transfery z daní do dôchodkov sú niečo zlé a nesprávne. Dokedy sa budeme tváriť, že dôchodkový systém vieme financovať len z odvodov a udržiavať ho pri živote len zjednodušenými parametrickými zmenami?“ pýta sa Košč.
Riziko chudoby a udržateľnosť
Dôchodcovia nepatria k skupinám ľudí, ktorí sú najviac ohrození chudobou, upozorňuje Šuster. „Oveľa vyššie riziko chudoby je medzi nezamestnanými ľuďmi či deťmi s iba jedným rodičom. Preto by obmedzenie 13. dôchodku takýmto spôsobom nemalo v zásade žiaden vplyv na počet ľudí v hmotnej núdzi ani na počet ľudí v riziku relatívnej chudoby,“ dodáva.
Sociologička a bývalá premiérka Iveta Radičová v rozhovore pre TA3 poukázala na to, že priebežný systém financovania dôchodku je vyčerpaný. „Proporcia príjmov na starobné dôchodky na Slovensku je taká, že 70 percent ide z odvodov, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ, a 30 percent zo štátneho rozpočtu. Vo všetkých krajinách je ten pomer naopak, lebo dávno urobili reformu, ktorou reagujú na to, že pracovnú silu nahrádzajú roboty a tie neplatia odvody. Takže ten priebežný systém, ktorý bol nastavený pred sto rokmi, sa jednoducho vyčerpal a systém treba postaviť úplne nanovo,“ hovorí Radičová.
Šuster rovnako pripúšťa, že Sociálnu poisťovňu bude treba popri príjmoch z odvodov dofinancovávať aj z iných zdrojov. Aj keby sa totiž zrušili nesystémové prvky, na vykrytie diery v systéme by to nestačilo. „Nikde nie je povedané, že Sociálna poisťovňa musí hospodáriť vždy s prebytkom. Je veľa krajín Európskej únie, kde dôchodky sú trvalo financované aj zo štátneho rozpočtu. Problém udržateľnosti verejných financií potom budeme musieť riešiť znižovaním výdavkov v celom systéme,“ dodáva Šuster.
