Roman Samotný: Slovensko môže byť láskavá krajina
Pred štyrmi rokmi útočník pred bratislavským barom Tepláreň zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Miesto, ktoré bolo pre mnohých LGBTI+ ľudí symbolom bezpečia, slobody a prijatia, sa odvtedy spája aj s jednou z mimoriadne tragických udalostí novodobého Slovenska. Pri príležitosti štvrtého výročia útoku a 20 rokov od vzniku Iniciatívy Inakosť to povedal občiansky aktivista a zakladateľ Teplárne Roman Samotný.
Politická téma a stagnácia po referende
Samotný vníma vývoj v oblasti práv kvír ľudí ako paralelný proces. V určitých ohľadoch sa podľa neho situácia zhoršuje a časť spoločnosti sa čoraz viac radikalizuje, zároveň však existujú prostredia a komunity, kde vidí pozitívnu zmenu a nádej. Za zlomový bod označuje referendum za rodinu, po ktorom nastala stagnácia a prepad. Jazyk z antikampane zameranej proti LGBTI+ ľuďom prenikol hlbšie do spoločnosti a téma sa stala politickou. Niektorí politici podľa neho zistili, že sa na nej dá získať lacný politický kapitál.
Coming out a prijatie v rodine
Ako chlapec z malej dediny na západnom Slovensku spravil prvý coming out pred svojou kamarátkou. Obaja pochádzali z evanjelických rodín, napriek tomu u nej našiel skutočné prijatie. Neskôr večer v kuchyni povedal mame a babičke, že je gej. Zaskočilo ich to a riešili, čo povedia susedia, no nezažil žiadne odsúdenie. Podpora kľúčových ľudí mu podľa vlastných slov dodala silu a istotu.
Vplyv verejných vyjadrení na mladých
Mladí ľudia majú dnes viac možností, kde nájsť podporu, napríklad v komunitnom centre s odborným poradenstvom alebo vďaka filmom a seriálom s postavami, s ktorými sa dokážu identifikovať. Tlak z vrcholovej politiky má však podľa Samotného devastačný dosah na ich duševnú pohodu. Ľudia s verejným vplyvom by mali dôsledne zvažovať, aký slovník volia, práve kvôli deťom, ktoré patria k LGBTI+ komunite.
Kritika cirkví a pokrok v spoločnosti
Samotný považuje za obrovské zlyhanie katolíckej aj evanjelickej cirkvi, že nedokážu reagovať na dnešnú realitu a volia jazyk vylúčenia. Zároveň zdôrazňuje, že cirkevné spoločenstvá nie sú jednoliaty blok a čoraz častejšie zaznievajú aj hlasy kňazov, ktorí takýto smer odmietajú. Pokrok vidí v tom, že kvír ľudia sú dnes v médiách zobrazovaní realistickejšie a pestrejšie, nie už len ako karikatúra alebo tragická postava.
Spracovanie útoku a komunitné centrum
Po útoku Samotný cítil sklamanie z vývoja politiky aj obavy z neriešenej radikalizácie. Napriek tomu sa s ďalšími ľuďmi zorganizovali a rozbehli iniciatívy, kampane, podujatia a vzdelávanie. V rámci Iniciatívy Inakosť otvorili komunitné centrum IN, ktoré vzniklo aj ako reakcia na zatvorenie Teplárne. Centrum ponúka neformálne aktivity aj odborné poradenstvo – v tíme je psychologička, právnička a dvaja sociálni pracovníci.
Dobro prevažuje
Po útoku Samotný zblízka videl neľudskosť a krutosť, no najsilnejšie si nesie poznanie, že videl ľudí aj v ich najväčšej kráse, empatii a láske. Zdrvujúca väčšina ľudí podľa neho reagovala súcitne a s obrovskou solidaritou. K tomu, aby sa nenechal pohltiť tieňom a zlobou, mu pomohla psychoterapia, stíšenie a hľadanie vnútorného pokoja.
Priority do budúcnosti
Na legislatívnej úrovni si želá manželstvá pre všetkých a dostupnú a dôstojnú tranzíciu pre transrodových ľudí. Predovšetkým by však chcel, aby kvír ľudia boli prirodzenou a plnohodnotnou súčasťou spoločnosti a ich životy neboli vnímané ako tragédia, terč posmechu ani senzácia. Nejde podľa neho o export cudzích vzorov, ale o súdržnosť slovenských rodín a bezpečné prostredie, kde sa každý cíti prijatý.
