Tomáš Forró: Dane platíš, štát ťa však neochráni
Vojnový reportér Tomáš Forró, autor Príručky prežitia a spoločenskej odolnosti, upozorňuje, že bez cielenej prípravy a spolupráce medzi ľuďmi nás armáda ani štát v kríze nezachránia. Armáda podľa neho neubráni krajinu, ak sa za ňou rozpadne civilná spoločnosť. V koordinovanej príprave štátu a miestnych komunít na krízy sme však podľa neho na nule.
Príručka podľa Forróa reaguje na moderné hrozby a na zmenu bezpečnostnej situácie okolo nás, ale aj priamo u nás. Je to podľa neho reakcia na nečinnosť štátu. „V nejakom momente som si uvedomil, že tak ako mnoho iných vecí a sfér na Slovensku musí suplovať občianska spoločnosť, bohužiaľ sa ukazuje, že ešte aj bezpečnostnú oblasť bude musieť a musí suplovať občianska spoločnosť,“ uviedol Forró.
Prvýkrát vo svojej profesionálnej kariére podľa vlastných slov robí niečo, čo sa priamo a bezprostredne týka Slovenska. Zvyknutý je pracovať väčšinou v zahraničí, no Slovensko je krajina, v ktorej žije. Práve preto je pre neho dôležité pomáhať a budovať odolnosť aj priamo doma.
Forró zdôrazňuje, že si musíme uvedomiť, že posledné desaťročia pokoja od pádu železnej opony a najbližšie desaťročia, ktoré nás čakajú, budú zrejme veľmi odlišné. Podľa neho už naše deti nemusia zažiť pokoj, ktorý považujeme za samozrejmý.
Na námietku, že máme ozbrojené sily a inštitúcie a platíme dane, aby štát zaručoval našu bezpečnosť, Forró odpovedá, že ešte bohatšie a pripravenejšie krajiny s väčšou armádou sa pripravujú rádovo lepšie ako my. „Keď sa stane nejaká kríza, to, že ste mali pravdu a budete hovoriť: ‚Veď ja som platil dane, bol som vždy vzorný občan, tak prečo mi štát nebol schopný pomôcť?‘, vám veľmi nepomôže, keď sa vám zrúti dom alebo začnú zomierať vaši blízki,“ povedal.
Ako príklad uvádza koncept komplexnej obrany v škandinávskych krajinách, podľa ktorého sa každý občan stáva súčasťou obrany. Ukrajina podľa neho tento koncept žije každý deň svojou spoločnosťou, hoci nie je riadený zo strany štátu.
Forró hovorí, že obrana už dnes nestojí iba na ozbrojených zložkách, ale na celej spoločnosti. Ľuďom odkazuje, že už tým, že pripravia seba, svoju rodinu a svoj domov, pomáhajú štátu. „Štát v momente takejto existenčnej situácie musí zasahovať na milióne frontov naraz. Vďaka takým ako my potom môže pomáhať ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú,“ uviedol.
V knihe sa podľa neho prelína poznatok, že čím viac človek spolupracuje s ďalšími ľuďmi na úrovni komunity, regiónu a spoločnosti, tým pomáha aj sebe. „Individualizmus, ako ho poznáme dnes, v kríze nefunguje,“ zdôraznil.
Na otázku, kde sme s koordináciou odolnosti komunít na stupnici od jedna do desať, ak Fíni sú desiatka, Forró odpovedal: „My sme nula, lebo na Slovensku vôbec neexistuje tento koncept.“ Podľa neho štát tento prístup nepozná a politikom skôr prekáža, pretože aktivizácia ľudí znamená, že začnú klásť otázky.
Ako príklad uvádza kultúrne centrá, ktoré podľa neho vznikli z aktivít ľudí v regiónoch a sú centrami nezávislého myslenia. Tvrdí, že súčasná vláda ich začala finančne dusiť.
Forró neformuluje odkazy pre politikov, ale pre ľudí. „Očakávajte od nich, žiadajte,“ povedal s tým, že bez dopytu zdola politici nebudú počúvať. Ľuďom radí, aby svojim politikom písali, a to aj pred regionálnymi voľbami. Za ešte lepšiu možnosť považuje vstup do lokálnej politiky.
Príručku podľa svojich slov primárne nepredáva, ide o kampaň. Každý, kto kampaň podporí, príručku získa. Plánuje ju dávať zadarmo knižniciam, školám a inštitúciám po celom Slovensku a o niekoľko týždňov vyraziť na šnúru po mestách a dedinách, kde sa chce o téme rozprávať s ľuďmi.
Spoločenskú odolnosť definuje ako schopnosť počas krízy zachovať normálnosť alebo ju aspoň v nejakom zmysle udržiavať. Ako príklad uvádza Kyjev, kde napriek nočným útokom fungujú školy, obchody aj mestská doprava. Podľa neho každý má v súkolí prežitia svoje miesto a svoje malé ozubené koliesko.
Forró upozorňuje, že armáda je do veľkej miery závislá od civilnej infraštruktúry. Ak nebudú fungovať firmy, nebudú fungovať cesty, železnice, zdravotníctvo ani dodávky liekov. „Pokiaľ sa nám túto každodennosť nepodarí udržať v kríze, znamená to, že kríza nad nami vyhrala,“ uzavrel.
