Fiasko s názvom konsolidácia: Šetriť by bolo kde, no vláda to vzdala
Namiesto šetrenia čaká Slovensko rast deficitu aj hrubého dlhu či presúvanie miliárd do sociálnych balíčkov na úkor investícií. Poprední ekonómovia tvrdia, že vláda rezignovala na ozdravovanie financií a následky v najbližších rokoch pocítia všetci. Sľuby o zodpovednom hospodárení a konsolidácii verejných financií narazili na tvrdú realitu.
Hoci vláda deklarovala snahu stabilizovať štátnu kasu, čerstvo schválený rozpočet hovorí jasnou rečou – deficit namiesto poklesu rastie na 4,94 percenta HDP a hrubý dlh sa nezadržateľne blíži k 70-percentnej hranici. Je tento rozpočet len predvolebným kalkulom, ktorý presúva nepopulárne rozhodnutia na budúce vlády? Kde bude musieť štát nájsť ďalšie miliardy eur na prežitie a čo sa stane, ak finančné trhy stratia trpezlivosť?
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Rozpočet podľa odhadu RRZ prispieva k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP (880 miliónov eur), keďže navyšuje výdavky v oblasti dôchodkov, zdravotníctva a miezd. Medziročne príde k nárastu deficitu o 0,4 percenta HDP (vyše miliardy eur) napriek tomu, že ekonomika bude rásť rýchlejšie a daňová prognóza sa zlepšila. Oproti pôvodnému cieľu pre rok 2027 na úrovni troch percent HDP je deficit vyšší takmer o tri miliardy eur. Rozpočet plánuje šetrenie na strane investícií oproti dlhodobému priemeru v objeme 624 miliónov eur.
Podľa Šustera vláda rezignovala na konsolidáciu. Deficit roku 2027 sa vracia na úroveň zo začiatku volebného obdobia, ale pri vyššom dlhu a vyšších výdavkoch, ktoré prevyšujú rekordne vysoké príjmy. Pre roky 2028 a 2029 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády; potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,1 percenta HDP (3,4 miliardy eur). Podľa neho sa musia znižovať výdavky vrátane sociálnej oblasti a miezd, nie investície, a dane už zvyšovať nemožno.
Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne
Rozpočet s deficitom na úrovni 5 percent HDP sa očakával. Vláda napriek zvyšovaniu daní v celom volebnom období zvyšovala aj výdavky, takže k reálnej konsolidácii nedošlo. Podľa Valachyovej ide o predvolebný rozpočet s pomerne vysokým deficitom, na ktorý nie je dôvod. Konsolidáciu treba spraviť na výdavkovej strane, okresať výdavky na bežnú spotrebu a plošnú pomoc pretaviť do adresnejšej pomoci pre rodiny a jedincov ohrozených chudobou.
Radovan Ďurana, analytik INESS
Ďurana upozorňuje, že štát aj po troch rokoch žije nad pomery – oproti tomu, čo vyberie, si požičia každé ôsme euro. Výdavky sú podľa neho nafúknuté a nezodpovedajú ekonomickej realite. Zastaviť rast dlhu podľa neho nedokáže obyčajné zníženie deficitu, potrebné sú škrty o 3,5 miliardy eur. Proces navrátenia rozpočtu do ekonomickej reality musí bolieť a bude si vyžadovať transformáciu celého bloku sociálnych transferov, prepúšťanie vo verejnej správe či rušenie úloh štátu, ktoré nikomu hodnotu neprinášajú.
