Ester Geislerová nakrútila dokument o otcovi
Pôvodne mala vzniknúť len spomienková výstava pre rodinu a priateľov, napokon z toho je celovečerný dokument Dve deci tušu. Česká umelkyňa a režisérka Ester Geislerová v ňom mapuje život svojho otca, uznávaného japanológa Petra Geislera, pričom nevynecháva ani jeho slabosti či život s alkoholom.
Dokument vznikal s prestávkami niekoľko rokov a prepája staré rodinné archívy z VHS kaziet s modernými technológiami. Pomocou umelej inteligencie rekonštruuje hlas zosnulého otca.
Od výstavy k filmu
„Spočiatku som chcela otcovi urobiť len spomienkovú výstavu pre nás, rodinu, jeho kamarátov a známych. Keď som ich stretávala, rozprávali mi o ňom množstvo úžasných príbehov. Vtedy som si povedala, že je škoda, že to nikto nenakrúca, a tak som to začala sama,“ približuje Geislerová vznik projektu.
Prvá predstava bola taká, že film bude zložený len z otcových fotografií a pod nimi budú znieť výpovede ľudí mimo obraz. Neskôr sa rozhodla nakrúcať aj samotných rozprávačov. „Neskôr sa mi zapáčilo, ako sa ľudia tvária, keď o ňom hovoria. V ich očiach som ešte viac videla svojho otca,“ uviedla.
Vyhľadala všetky dostupné fotografie, nechala vyvolať staré filmy a prechádzala rodinné videá na VHS kazetách, ktoré ako malá nakrúcala na domácu kameru.
Otec bol poetický pijan
Téma alkoholizmu bola pre Geislerovú citlivá. „Trochu ma pobavila predstava, akoby to človek z ničoho nič objavil a hneď to išiel riešiť. My sme s tým však vyrastali a bolo to súčasťou otcovho života aj nášho detstva. Vedeli sme, že pije,“ hovorí.
Podľa jej slov nebol agresívny. „Bol skôr poetický pijan, ktorý sa pod vplyvom alkoholu viac otváral a pôsobil nonšalantnejšie. Nebol agresívny a často na ňom nebolo vidieť, že pil – dokonca ani jeho lekár, ktorý vystupuje v dokumente, to nie vždy spoznal,“ dodala.
Názov filmu Dve deci tušu vymyslela jej sestra Aňa počas rodinného brainstormingu. „Alkohol bol jeho súčasťou, on to vedel a vedeli sme to aj my,“ poznamenala režisérka.
Vyrovnávanie sa s neprítomnosťou
Náročnejšie než alkohol bolo pre Geislerovú vyrovnať sa s tým, že otec odišiel od mamy a nebol prítomný v momentoch, keď ho potrebovala. „S tým som sa vyrovnávala neskôr na terapiách aj pomocou rôznych alternatívnych metód,“ priznala.
Rodičia však zostali priateľmi a obe rodiny sa nikdy neoddelili. „Oslavovali sme spoločne narodeniny, mama prijala otcovu druhú ženu aj nášho mladšieho brata Felixa. Aj o tom je tento dokument – ako neuzatvoriť cestu k jednému z rodičov a nerobiť si z detí rukojemníkov,“ zdôraznila.
Etická hranica pri hlase
Pri rekonštrukcii otcovho hlasu pomocou umelej inteligencie cítila veľkú zodpovednosť. „Nešlo o to nechať ho hovoriť niečo cudzie, ale dať hlas jeho vlastným slovám. Použili sme texty, ktoré sám napísal svojim blízkym,“ vysvetlila.
Otcov hlas sa dal podľa nej skvele zrekonštruovať vďaka záznamu z rannej televíznej relácie. „Niekedy je to mimoriadne blízke a presné, až ma to prekvapilo a zaskočilo,“ uviedla.
Reakcie divákov
Film sa premietal na českých festivaloch aj na slovenskom festivale Cinematik v Piešťanoch. Po premietaniach sa diskusie často stáčajú k otcovmu životu, no neskôr prechádzajú aj do osobného zdieľania. „Diváci sa začnú zverovať so svojimi bolesťami spojenými s členmi rodiny, ktorí majú napríklad problém so závislosťou od alkoholu či drog, alebo s rozpadom rodiny,“ opísala.
Ďalšie plány
Súbežne s filmom vznikla výstava a kniha GA-I-SU-RA, ktorá bola tri mesiace v Centre súčasného umenia DOX v Prahe. Sestry Geislerové tiež chcú vydať otcove rozprávky Baňa a Mela, ktoré napísal ešte predtým, ako sa Ester narodila. Aňa k nim dopísala ďalšiu rozprávku a Lela ich bude ilustrovať.
Geislerová by si priala, aby mal otec výstavu v Japonsku. Film by sa tam mal premietať minimálne na českom veľvyslanectve v Tokiu. Slávnostná distribučná premiéra je naplánovaná na 4. novembra, od 5. novembra pôjde film do slovenských kín.
