Režisérka dokumentu o STVR: Mrzí ma, akým spôsobom vyhodili ľudí, ktorí bojovali za novinárske princípy
Režisérka Sára Prokopová zachytila v dokumente Preladenie do života dramatické zmeny vo verejnoprávnom médiu očami samotných zamestnancov. Vytvorila časozberný dokument, ktorý zvnútra a v reálnom čase zachytáva boj zamestnancov o nezávislosť verejnoprávneho média. Snímku uviedli 20. októbra na festivale Jeden svet v bratislavskom kine Lumière.
Film vznikal na vysokej škole, neskôr ho prebrala producentka Tereza Tokárová. Spoločne sa rozhodli odpremiérovať ho na Slovensku pred parlamentnými voľbami. O týždeň neskôr ho uvedú na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava. Režisérka uvažuje aj nad alternatívnou distribúciou v rámci VOD streamovania a dúfa v klasickú kinodistribúciu.
Autorka sa nepovažuje za odborníčku na médiá. Motivovala ju ľudská zvedavosť, kam až situácia vyústi a s akou vytrvalosťou bojuje štrajkový výbor. Pôvodný námet o materstve, samote a hľadaní lásky opustila a začala pozorovať dianie v televízii a rozhlase bez toho, aby na začiatku vedela, kto budú ústredné postavy.
Vo filme chýba takzvaný čierny deň a otvorený list, ktorý podpísalo približne 1 200 zamestnancov, pretože vtedy ešte nenakrúcala. S členmi štrajkového výboru sa zoznámila prostredníctvom Soňy Weissovej. Chcela ukázať, že nejde len o spravodajstvo – záležalo aj ľuďom z detského rádia, ako bola Rozália Vlasková z Rádia Junior.
Ďalšími postavami sú Vladislav Amrich a Ivan Brada. Z tváre Amricha bolo podľa režisérky okamžite jasné, ako mu záleží na nezávislosti a novinárskych princípoch spravodajstva. Pri Bradovi cítila zraniteľnosť cez jeho rodinu a deti, ktoré sa vo filme tiež objavujú.
V inštitúcii zostali Ivan Brada a Marta Jančkárová. Režisérku mrzí spôsob, akým ľudí vyhodili. Podľa nej by človek pri odchode mal dostať logické zdôvodnenie, prečo už nezapadá do vízie vedenia, a slušné poďakovanie za dlhoročnú prácu.
Prvá verzia filmu skončila pri zvolení Martiny Flašíkovej. Následne sa začalo hromadné prepúšťanie. Keďže väčšina protagonistov bola vyhodená, režisérka išla z pražskej stáže do Bratislavy nakrúcať protesty a ich odchody. Vyhodenie protagonistov sa stalo prirodzenou pointou filmu.
Tvoriť začala ešte za pôvodného vedenia RTVS, od ktorého mala potvrdenie o nakrúcaní v priestoroch televízie aj rozhlasu. Jej prítomnosť na stretnutiach štrajkového výboru s vedením bola vždy vopred ohlásená. Dočasne poverený riaditeľ STVR Igor Slanina aj šéfka spravodajstva o tom vedeli a vo filme dostali priestor na zdôvodnenie svojich pozícií. Martine Flašíkovej po voľbe písala s ponukou pozorovateľského nakrúcania, no na mail nikto neodpovedal.
Česká televízia podľa režisérky pred dvoma dňami film schválila na rade. Na festivale v Sarajeve získali distribučnú cenu DAFilms v rámci Talents from the East, čo garantuje trojročnú distribúciu na streamovacej platforme DAFilms. Pôvodne uvažovala aj o zavesení filmu voľne na YouTube. O ponuke pre slovenské komerčné televízie zatiaľ neuvažovali.
