Ficovi sa sen nesplnil, PS s tesnými prehrami a Republika s rekordom
Spoločné regionálne a komunálne voľby rozbili očakávania o veľkej politickej revolúcii. Výsledky ukázali silu Republiky, limity Progresívneho Slovenska aj nenaplnený sen Roberta Fica o víťazstve v Bratislave.
1. Krajne pravicová Republika s rekordným výsledkom
Hnutie Republika nevyhralo ani v jednom z ôsmich krajov, no jeho výsledok ani zďaleka nie je porážkou. Kandidát Republiky na prešovského župana Milan Mazurek skončil na druhom mieste a podľa politológa Slovenskej akadémie vied Juraja Marušiaka dokázal osloviť približne cez 100-tisíc voličov. V Banskobystrickom kraji získal kandidát Miroslav Suja 31-tisíc hlasov. Spoločne kandidáti Republiky a kandidáti s podporou Republiky na post šéfa VÚC získali až 365-tisíc hlasov.
Republika však nemala taký silný výsledok v Nitrianskom kraji. Do krajského zastupiteľstva kandidoval podpredseda hnutia Ondrej Ďurica, ktorý získal len 3 718 hlasov, a manželka predsedu hnutia Zuzana Uhríková len 5 618 hlasov.
2. Gašpara porazila aj sestra vyšetrovateľa Ďurku
Tibor Gašpar ako poslanec Národnej rady nedokázal pretaviť svoju popularitu v Nitrianskom kraji. Podpredseda parlamentu za Smer kandidoval za poslanca Nitrianskeho kraja a získal len 5 902 hlasov. V rovnakom volebnom obvode ho predbehla Jana Ďurková, sestra odstaveného vyšetrovateľa Pavla Ďurku, ktorá sa do zastupiteľstva dostala s 12 734 hlasmi.
3. PS v Košickom kraji neuspelo
Jedným z hlavných cieľov Progresívneho Slovenska bolo získať post šéfa košickej župy. V kraji nasadilo Mariána Porvažníka, ktorý mal podporu aj Hnutia Slovensko, SaS, KDH, Demokratov a ďalších opozičných strán. V jeho prospech sa vzdal kandidatúry aj bývalý minister Karel Hirman. Napriek tomu Porvažník prehral proti staronovému županovi Rastislavovi Trnkovi len o 3-tisíc hlasov – volilo ho 73 304 ľudí, Trnku 76 421.
Tesne prehralo PS aj v Banskej Bystrici, kde ich kandidátka Diana Javorčíková získala 43 percent a víťazný Ján Nosko 47 percent. Predsedníčka klubu PS Zuzana Mesterová označila výsledky za premrhanú príležitosť.
4. Robertovi Ficovi sa nesplnil sen
Premiér Robert Fico pred voľbami vyhlásil, že za politický úspech by považoval víťazstvo vo voľbách v Bratislave. Sen sa mu však nesplnil. Bratislave jednoznačne vyhral Matúš Vallo s podporou opozície, ktorého volilo 121 846 Bratislavčanov, teda 64,36 percenta zúčastnených voličov. Jeho najväčší rival, minister dopravy a nominant Smeru Jozef Ráž, získal len 61 183 voličov. Rážovi nepomohlo ani to, že sa v kampani staval do role nezávislého kandidáta.
Napriek tomu, že prieskumy pred voľbami ukazovali tesný zápas, výsledok bol jednoznačný. Pravdepodobne k tomu pomohla mobilizácia Bratislavčanov – voliť išlo až 47,37 percenta ľudí, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo len 36,88 percenta.
5. Veľká revolúcia neprišla
Z výsledkov volieb na šéfov VÚC a primátorov krajských miest vyplýva, že veľké zmeny neprišli. Vo VÚC sa nič nezmenilo a posty županov si obhájili všetci kandidáti. Najtesnejší boj bol v Košiciach.
Žiadna veľká obmena sa nestala ani v krajských mestách. Zmena prišla len v Košiciach, kde vyhral kandidát Ladislav Lörinc, ktorý nebol kandidátom opozície ani koalície. V Trenčíne vymenil Richarda Rybníčka jeho viceprimátor Ján Forgáč, Rybníček však nekandidoval. Rovnaká situácia nastala v Trnave, kde vyhrala viceprimátorka doterajšieho primátora Petra Bročku Eva Nemčovská.
