Izrael volí v tieni vojny. Rozhoduje sa o bezpečnosti aj o budúcnosti Netanjahua
Izraelčania prichádzajú k urnám v prvých voľbách od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hlasovanie sa koná v čase, keď spoločnosťou otriasa predlžujúca sa vojna v Pásme Gazy, nedoriešené vojenské konfrontácie s Iránom a rastúce napätie na Západnom brehu.
Podľa analytikov nejde o bežný politický cyklus. Hlasovanie je referendom o tom, ako zaistiť bezpečnosť krajiny v regióne, kde Izrael obklopujú nepriatelia od Hamasu cez Irán až po libanonský Hizballáh. Hlavnou témou kampane nie je ekonomika, ale národná bezpečnosť a vyčerpávajúca vojna v Pásme Gazy, ktorá krajinu izoluje aj na medzinárodnej scéne.
Súboj o politické prežitie
Premiér Benjamin Netanjahu hrá o politické prežitie aj slobodu pred súdom a tvrdí, že len on dokáže Izrael ochrániť pred existenčnými hrozbami. Oporu nachádza v radikálnej pravici a ultraortodoxných stranách, ktoré odmietajú nástup náboženských študentov do povinnej vojenskej služby. Proti nemu stojí bývalý šéf armády Gadi Eizenkot, ktorý v bojoch v Gaze stratil syna a sľubuje vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní aj návrat k inštitucionálnej dôveryhodnosti.
Prieskumy ukazujú, že Netanjahuova koalícia stráca väčšinu, no poskladať novú väčšinovú vládu bude pre opozíciu extrémne ťažké. Kľúč k moci držia dve malé strany na hrane zvoliteľnosti a ochota arabských poslancov tolerovať menšinový kabinet.
Hlavní kandidáti
Benjamin Netanjahu (Likud, Zjednotenie) stál na čele krajiny 19 z posledných 30 rokov a hrá o politické prežitie aj osobnú slobodu, keďže stále prebieha jeho súdny proces pre obvinenia z korupcie. Zodpovednosť za 7. október presúva na bezpečnostné zložky. Za sebou má podporu amerického prezidenta Donalda Trumpa, no zároveň sa opiera o krajne pravicových koaličných partnerov.
Gadi Eizenkot (Jašar, Poctivosť) je bývalý náčelník generálneho štábu a politický nováčik. Profiluje sa ako Netanjahuov protiklad, čomu zodpovedá aj názov jeho strany. Voličov oslovuje z pozície bezpečnostného experta s osobnou obeťou – vo vojne v Gaze v roku 2024 prišiel o syna aj dvoch synovcov.
Prieskumy a možnosti zostavenia vlády
Dáta ukazujú, že Netanjahuov Likud spolu so súčasnými spojencami pravdepodobne stratí v Knesete väčšinu. Opozičné hlasy sa delia na židovské strany vedené Eizenkotom a subjekty zastupujúce palestínskych občanov Izraela. Eizenkotov blok väčšinu takmer určite nedosiahne.
Arabské strany vylučujú priamy vstup do koalície so židovskými stranami, naznačili však, že za určitých okolností by boli ochotné ticho podporovať menšinovú vládu, len aby odstavili Netanjahuov kabinet. Kľúč môžu držať dve malé strany balansujúce na 3,25-percentnom prahu zvoliteľnosti – krajne pravicová Amča Jisrael bývalého generála Ofera Wintera a Rezervisti, ktorí odmietajú vládnuť s ultraortodoxnými stranami aj s podporou arabských hlasov.
Gaza a budúcnosť izraelskej bezpečnosti
Konflikt v Gaze určuje izraelskú zahraničnú aj domácu politiku. Časť Netanjahuových spojencov tlačí na extrémnu líniu a volá po rozširovaní židovských osád na Západnom brehu. Opozícia varuje pred narastajúcou medzinárodnou izoláciou, prísnejšími sankciami a vyčerpaním armády v nekončiacich vojnách bez politického plánu na deň „potom“.
Kneset má 120 kresiel a poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia. Žiadna strana doteraz nezískala väčšinu 61 kresiel, preto Izrael vždy vládli koalície. Po zverejnení výsledkov prezident vyzve stranu s najväčším počtom kresiel, aby sa pokúsila dohodnúť na vytvorení vládnej koalície. Výsledky exit pollov sa zverejňujú o 22:00 izraelského času (21:00 nášho).
