Trnka obhájil post predsedu Košického kraja tesným rozdielom
Rastislav Trnka (NEKA) sa už po tretíkrát stal predsedom Košického samosprávneho kraja. V krajských voľbách ho volilo 76 421 obyvateľov kraja, čo predstavuje rovných 32 percent. Jeho najsilnejšieho protikandidáta Mariána Porvažníka (PS, SLOVENSKO, SaS, KDH, Demokrati, ZA ĽUDÍ, OKS, DS-ODS) zakrúžkovalo 73 304 voličov, teda 30,7 percenta. Rozdiel medzi nimi bol 3 117 hlasov.
Politológ: Rozhodla poznateľnosť a doručené výsledky
Podľa politológa Prešovskej univerzity Michala Cirnera pomohla Rastislavovi Trnkovi k víťazstvu väčšia poznateľnosť, nezávislosť a výsledky. Ako úradujúci župan bol v teréne počas celého štvorročného obdobia a priniesol projekty aj pre obce. „To znamená, že on dokázal doručiť nejaké výsledky,“ poznamenal politológ.
Marián Porvažník si podľa odborníka musel kampaň „odmakať“ v teréne za množstvo finančných prostriedkov, aby sa dostal na úroveň rozpoznateľnosti súčasného župana. „Kým je pán Trnka vo funkcii od roku 2017, tak pán Porvažník tú poznateľnosť mal omnoho nižšiu a musel v kampani použiť aj množstvo finančných prostriedkov,“ uviedol Michal Cirner.
Trnka uspel na juhu, Porvažník v Košiciach
Marián Porvažník a Rastislav Trnka uspeli zhodne v piatich volebných obvodoch, Igor Šimko v jednom – sobraneckom. Predseda kraja vyhral v gelnickom, michalovskom, rožňavskom, spišskonovoveskom a trebišovskom obvode. Druhý najsilnejší kandidát uspel v obvodoch Košice I – IV a Košice-okolie.
„Na južnom Slovensku sú dosť zodpovední voliči a dajú na odporúčanie svojich lídrov, a to presne v tých okresoch, kde je značná časť maďarského obyvateľstva. Tam aj pán Trnka bodoval,“ konštatoval Michal Cirner. Podľa politológa však nemožno hovoriť, že košické okresy sú progresívne. „Vyhral tam, ale bol hlavne nominant Progresívneho Slovenska, pričom stála za ním plejáda aj iných strán, a to vrátane KDH,“ zdôraznil.
Osobnosť kandidáta prevážila nad straníckou podporou
Rastislav Trnka mal menšiu podporu politických strán, tá však podľa Michala Cirnera v regionálnej alebo komunálnej politike nerobí zásadné výsledky. „Ide vlastne o osobnosť, o charizmu toho kandidáta,“ podotkol politológ. Časť voličov podľa neho niektoré veci prehliada, lebo sa pozrie pred dom a uvidí napríklad kruhový objazd, ktorý urobil samosprávny kraj. „Takže voliči dávajú aj na nejakú emóciu,“ poznamenal.
Na úrovni územnej samosprávy sa voliči podľa Cirnera často nerozhodujú podľa toho, akú preferujú politickú voľbu na národnej úrovni. „Oni hľadajú človeka, ktorý bude spravovať ten kraj. Čiže je to viac o tom, že hľadajú skôr konkrétneho človeka a nepozerajú sa, kto je za tým človekom,“ dodal.
Kauzy podľa politológa výsledok výrazne neovplyvnili
Meno Rastislava Trnku sa spája aj s kauzami. Najviac medializovanou je policajná akcia s názvom Valentín z februára 2023, v rámci ktorej bolo obvinených päť fyzických osôb, medzi nimi aj predseda KSK, ktorý vinu odmieta. V júli 2025 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na Mestský súd Košice obžalobu za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Rozhodovať o tom bude Okresný súd v Námestove.
V roku 2020 nakúpil kraj prostredníctvom spoločnosti Správa ciest KSK štyri nákladné vozidlá značky Tatra, pričom cena za jedno vozidlo s príslušenstvom mala byť približne o 100-tisíc eur vyššia, než za akú kúpili vozidlá s podobným príslušenstvom iné organizácie vykonávajúce údržbu ciest.
Podľa Michala Cirnera môžeme rozhodnutie voličov komentovať, ale nemali by sme psychologizovať, prečo nejaké kauzy odpúšťajú a prečo volia človeka, ktorý je obvinený. „On sa v podstate legálne stal županom. Hlasy dostal a nejaká právna rovina, to je niečo pre súdny systém. Nech ten rozhodne, či je vinný alebo nevinný. Ak je vinný, tak určitým spôsobom o ten mandát príde,“ doplnil.
Županom prvýkrát od roku 2017
Rastislav Trnka sa o kreslo predsedu Košického samosprávneho kraja uchádzal po tretí raz. Županom sa stal po prvý raz v roku 2017 a bol vtedy najmladším županom, mal 33 rokov. Súčasného predsedu parlamentu a bývalého košického primátora Richarda Rašiho vtedy porazil len o 875 hlasov. Richard Raši voľby napadol na Ústavnom súde, kde namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb predsedu Košického samosprávneho kraja, no neuspel.
