Americký politológ: Trump je neobľúbený, republikánom sa stáva príťažou a uškodí im vo voľbách do Kongresu
Nadchádzajúce kongresové voľby v USA budú predovšetkým referendom o nepopulárnom prezidentovi Donaldovi Trumpovi a vysokej inflácii. Americký politológ Joshua Ferrer tvrdí, že Snemovňu reprezentantov takmer s istotou ovládnu demokrati a reálnu šancu majú aj na zisk väčšiny v Senáte.
Na výsledku budúcotýždňových kongresových volieb v USA sa s určitosťou odrazí súčasná neobľúbenosť prezidenta Donalda Trumpa a ekonomické ukazovatele, predovšetkým vysoké ceny. V rozhovore pre TASR to uviedol Joshua Ferrer, politológ a odborný asistent na Americkej univerzite vo Washingtone. Podľa neho sa vo voľbách takmer s istotou ukáže aktuálna prevaha demokratov nad republikánmi v prieskumoch. Čo u voličov podľa politológa zaváži najmenej, sú otázky zahraničnej politiky, dokonca vrátane vojny s Iránom.
Demokrati podľa Ferrera naberajú na sile
Voľby do Snemovne reprezentantov a tretiny Senátu USA – tzv. midterm elections alebo neformálne midterms – sa uskutočnia 3. novembra. Tieto voľby sa konajú vždy v polovici štvorročného funkčného obdobia prezidenta. V tých aktuálnych sa rozhodne o tom, či si Trumpova Republikánska strana udrží väčšinu v oboch komorách Kongresu.
Americký politológ predpokladá, že Snemovňu reprezentantov takmer určite získajú na svoju stranu demokrati. Navrch majú podľa prieskumov aj v senátnych voľbách, hoci tam nemajú výsledok istý.
Midterms sú označované za referendum o prezidentovi
Na získanie väčšiny 51 hlasov v Senáte musia demokrati získať štyri kreslá od republikánov a zároveň obhájiť všetkých 47 mandátov, ktoré už majú. V súčasnosti vedú v prieskumoch v šiestich štátoch, ktoré ovládajú republikáni: na Aljaške, v Iowe, Kansase, Maine, Nebraske a Texase. Relatívne tesný náskok majú v Michigane a Minnesote, ktoré už ovládajú. Ferrer uviedol, že o výsledku s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodnú štáty Maine, Texas, Ohio a Iowa.
„Midterms sú zvyčajne označované za referendum o aktuálnom prezidentovi a pravdepodobne tomu tak bude aj tentoraz,“ povedal Ferrer, ktorý sa vo svojej práci venuje najmä voľbám a demokratickým procesom v USA. Z najnovších prieskumov verejnej mienky vyplýva, že s Trumpovým výkonom funkcie je spokojných oveľa menej ľudí (37 percent) než je tých, ktorí ho neschvaľujú (60 percent). Ide o druhú najnižšiu mieru podpory prezidenta pred voľbami do Kongresu od roku 1946 za vlády Harryho Trumana.
Ferrer: Trump sa pre republikánov stáva príťažou
Ferrer je presvedčený, že Trump sa pre republikánov stáva príťažou a uškodí im aj v kongresových voľbách. „Trump nie je na hlasovacom lístku, ale jeho strana je – a táto nepopularita sa vo všeobecných predvolebných prieskumoch prejavuje (pre demokratov) ako veľká výhoda,“ uviedol.
Američania sa však podľa analytika budú rozhodovať aj na základe iných kritérií, medzi ktoré patrí popularita samotných kandidátov či ekonomické a sociálne otázky. Práve nepriaznivý hospodársky vývoj – najmä vysoký rast cien pohonných hmôt a základných tovarov a vysoké úrokové sadzby – patrí podľa Ferrera medzi kľúčové faktory rozhodovania.
Stratégie kampane a otázka volebnej účasti
Naopak, zahraničná politika bude mať zrejme len zanedbateľný vplyv, vojnu s Iránom nevynímajúc. „Medzinárodné otázky sa málokedy dostanú do popredia záujmu voličov. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa veľký počet amerických vojakov nachádza v aktívnych bojových operáciách v zahraničí. To však tentoraz neplatí,“ poznamenal Ferrer.
Zatiaľ čo republikáni sa v predvolebnej kampani podľa neho snažia odkláňať pozornosť od ekonomických tém a poukazujú na spoločenské otázky, ako sú transrodoví športovci a imigranti, demokrati upriamujú pozornosť na stagnujúcu ekonomiku, vysokú infláciu a nepopulárneho prezidenta.
„Najväčšou otázkou je, či voliči, ktorí hlasovali za Trumpa v rokoch 2016 a 2024, sa budú vôbec obťažovať ísť voliť, keď nebude na volebnom lístku. Ak si republikáni chcú udržať kontrolu nad Kongresom, týchto voličov musia zmobilizovať,“ uzavrel.
