Nezvyčajne tichá obloha. Ulice bombardovaného Chersonu ožili po tom, ako Rusi a Ukrajinci stopli paľbu v Oleškách
Juhoukrajinské mesto Cherson zažívalo v uplynulých dvoch dňoch nevídaný jav – ticho. Rusko a Ukrajina sa po mesiacoch rokovaní dohodli na humanitárnej misii evakuácie mesta Olešky, ktoré je od Chersonu vzdialené približne deväť kilometrov, a s ňou prišiel aj dočasný pokoj zbraní.
Olešky na okupovanom ľavom brehu Dnepra čelili už niekoľko mesiacov mimoriadnej potravinovej kríze. Dohoda sprostredkovaná vyjednávačmi Trumpovej administratívy krátko pred voľbami do Kongresu 27. októbra zastavila paľbu nielen nad samotným mestom, ale aj v jeho širšom okolí.
Z Chersonu, kde napriek každodennému ruskému ostreľovaniu stále žijú desaťtisíce ľudí, prichádzajú na tamojšie pomery nezvyčajné správy. Po uliciach sa prechádzajú obyvatelia, ktorí si užívajú, že sa nemusia ukrývať pred dronmi a mínometnou paľbou. Do mesta smerujú rodáci, ktorí by sa za iných okolností báli po tamojších cestách vôbec cestovať autom.
Pracovníci technických služieb odhrabávajú z ulíc napadané lístie a miestni dôchodcovia sa neboja nastúpiť do maršrutiek, na ktoré zvyknú poľovať ruskí piloti dronov.
„Cítim sa slobodná“
„Cítim sa slobodná. Idem do práce a slobodne dýcham. Na ulicu vyšli ľudia. Objavila sa akási radosť. Možno dá Boh a všetko sa skončí,“ povedala o dojmoch z prvého pokojného dňa obyvateľka Chersonu Sofija.
„Ľudia v Chersone jednoducho zabudli, čo je to ticho. Teraz sa snažia nejako sa vrátiť do starých koľají,“ uviedol hovorca miestnych hasičov Mykola Bucula. Potvrdil, že po vyhlásení prímeria utíchlo ostreľovanie a z oblohy zmizli drony.
„Vďaka tomu tichu máte pocit, akoby sa vojna skončila,“ podotkol s nádejou, že si obyvatelia v najbližších dňoch aspoň na chvíľu vydýchnu. Technické služby podľa neho využívajú pokoj zbraní na rýchlu opravu poškodenej elektrickej siete či vodovodov.
„Rozprávam sa s priateľmi a hovoria mi: stále čakáš, že sa každú chvíľu objaví dron. Nechce sa nám veriť, že je naozaj pokoj. Živíme veľkú nádej, že by sa to mohlo rozšíriť na celý front,“ dodal Bucula. Podľa ukrajinských predstaviteľov by prímerie v Oleškách malo platiť do 1. novembra.
Z Ruska cez Bielorusko domov na Ukrajinu
Kým si Cherson výnimočne zvyká na pokojné dni, z Olešiek by sa mali postupne evakuovať ľudia, ktorí v uplynulých mesiacoch čelili mimoriadnej humanitárnej kríze. Front Olešky prakticky odrezal od dodávok potravín či liekov a tí, ktorí sa rozhodli pešo prejsť do najbližšieho mesta, museli riskovať prechod cez zamínové cesty pod hrozbou všadeprítomných dronov.
Nákup potravín obyvateľom mesta, v ktorom podľa odhadov zostávalo okolo 1700 ľudí vrátane niekoľkých desiatok detí, sťažovala aj ťažká ekonomická situácia – mnohí si jednoducho nemohli dovoliť zaplatiť za príliš drahé potraviny. Ľudia tak zostávali odkázaní na to, čo vypestovali v miestnych sadoch, ulovili alebo našli v komorách susedov, ktorí odišli z mesta. Ukrajinskí dobrovoľníci upozorňovali, že miestni čelili aj rabovaniu zo strany ruských vojakov, ktorí sa v meste rovnako ocitli bez zásob.
Zatiaľ nie je oficiálne známa trasa ani to, koľko ľudí by malo z Olešiek vycestovať po bezpečnom koridore. Podľa stanice Deutsche Welle by ich malo byť okolo tisíc. Dokumenty zverejnené stanicou Fox News naznačujú, že obyvateľov okupovaného mesta by mali evakuovať cez Krym na ruské územie.
V dokumentoch sa uvádza, že tí ľudia, ktorí si budú želať vrátiť sa na Ukrajinu, 31. októbra zamieria vojenským lietadlom z letiska v ruskej Anape spolu s ukrajinskou delegáciou do bieloruského Homeľa. Odtiaľ sa obyvatelia Olešiek dostanú do vlasti.
V Chersone ticho, v Kramatorsku peklo
Zatiaľ čo si obyvatelia Chersonu a jeho okolia môžu oddýchnuť vďaka lokálnemu prímeriu, iné ukrajinské mestá pri fronte stále čelia tvrdej ruskej paľbe. Rusi v uplynulých týždňoch letecky intenzívne bombardujú Sloviansk a Kramatorsk v Doneckej oblasti, dronmi vypaľujú byty v panelákoch.
Podľa miestnych obyvateľov, ktorí stále zostávajú žiť v týchto dvoch strategických mestách ukrajinskej obrany, ruská armáda každý deň zhodí na Kramatorsk aj pätnásť bômb. V meste už tri týždne netečie voda, ľudia čelia niekoľkodňovým výpadkom elektriny.
V Kramatorsku a priľahlom okrese navyše od 1. novembra sprísňujú zákaz vychádzania. Ľudia sa budú môcť na uliciach pohybovať len päť hodín denne – od 11. do 16. hodiny. Mestská doprava je vyradená z prevádzky už od 8. októbra, keď ruský útok na dva autobusy MHD pripravil o život 33 obyvateľov. Takéto krátke časové okno tvrdo zasiahne do každodenného života ľudí, ktorí sa potrebujú za potravinami, vodou či lekárom dostať z jedného konca tohto priemyselného mesta na druhý.
Presúvanie sa po meste sprevádza obrovské riziko – v meste počuť neustály bzukot ruských dronov, ktoré vyčkávajú na budovách či pri cestách na ciele. Podľa odhadov zostáva v Kramatorsku a Sloviansku žiť dokopy okolo 30-tisíc civilistov, prevažne starých ľudí.
