Lišov zrušil vianočné trhy pre obavy predajcov, finančná správa tvrdí, že eKasu nepotrebujú
Ôsmy ročník tradičných vianočných trhov v Lišove v okrese Krupina, ktorý sa mal uskutočniť 19. decembra 2026, organizátori zrušili. Dôvodom nebol nezáujem návštevníkov, ale obavy samotných predajcov – starších ľudí a remeselníkov, ktorí nevedeli, aké podnikateľské, daňové, odvodové a technicko-evidenčné povinnosti sa ich týkajú. Báli sa, že im budú chýbať potrebné povolenia a že im kontrolóri uložia vysoké sankcie.
Finančná správa po zverejnení správy o zrušení akcie reagovala s cieľom upokojiť situáciu. Podľa úradníkov sa povinnosť používať pokladnicu eKasa alebo jej virtuálnu verziu vzťahuje výlučne na osoby s podnikateľským oprávnením alebo na tých, ktorí vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť.
Oslobodenie do 500 eur a žiadna registrácia
Hovorca Finančnej správy Daniel Kováč vysvetlil, že pre bežného človeka, ktorý predá zopár vlastnoručne vyrobených vecí, platia iné pravidlá ako pre veľkého podnikateľa. Príjmy z príležitostnej činnosti sú pri splnení podmienok oslobodené od dane z príjmov do hranice 500 eur ročne.
Pokiaľ predajca predá na jednorazovom trhu svoje výrobky a nezarobí viac ako 500 eur, nemusí sa registrovať na daňovom úrade a nevzniká mu povinnosť vlastniť ani používať pokladnicu eKasa. Finančná správa ubezpečuje, že za takýchto okolností nemožno voči predajcovi vyvodzovať sankčnú zodpovednosť len preto, že nemá eKasu.
Daniari rovnako pripomínajú úľavy pre záhradkárov. Predajca, ktorý predáva na trhu vlastné nespracované ovocie, zeleninu či kvety menej ako 30 dní v roku, nepotrebuje živnosť, status samostatne hospodáreniaceho roľníka ani eKasu.
Kde sa končí koníček a začína neoprávnené podnikanie
Finančná správa vo svojom stanovisku priznáva, že pri kontrole nestačí len čestné slovo, že ide o príležitostný predaj. Inšpektori na mieste preverujú pravidelnosť a sústavnosť predaja, teda či sa predajca objavuje na zoznamoch obce opakovane, ďalej objem a rozsah tovaru, či množstvo vecí zodpovedá možnostiam domácej ručnej výroby, a tiež reklamu a marketing, teda či človek aktívne nehľadá zákazníkov na internete.
Ak kontrolór nadobudne podozrenie, že nejde o náhodný predaj, ale o systematickú činnosť s cieľom zisku, prípad posunie živnostenskému úradu ako podozrenie z neoprávneného podnikania. Na túto hranicu upozorňuje aj daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Ak niekto predáva svoje výrobky hoci za zanedbateľné sumy, ale robí to opakovane, napríklad trikrát do roka na rôznych jarmokoch, zákon to už môže vnímať ako podnikanie, pri ktorom absencia živnosti a evidencie tržieb znamená porušenie legislatívy.
Väčším problémom je hygiena
Daňové povinnosti však nie sú to jediné, čo predajcov trápi. Trhovníci v Lišove poukazujú na celodenný tlak kontrolných orgánov. Organizátor akcie a predseda občianskeho združenia Lišov Múzeum Jakub Dvorský tvrdí, že štátne orgány stratili zmysel pre primeranosť.
„Chápem kontroly pri veľkých podujatiach, ako je napríklad Radvanský jarmok. Ale v malých obciach, kde máte šesť stánkov a z toho tri kontroly – celodenne tam stoja daňováci alebo hygiena – je to absurdné. Týmto spôsobom sa úplne zabíja a potláča komunitný život,“ povedal Dvorský.
Ak by chcela predajkyňa na trhu okrem ponožiek ponúknuť napríklad domáce medovníky, do hry vstupuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Slovenská legislatíva nepripúšťa predaj potravín upečených v bežnej domácej kuchyni bez schválenia prevádzky, zdravotného preukazu či hygienických noriem stánku. Slovenská obchodná inšpekcia prísne stráži označovanie cien, materiálového zloženia textilu či bezpečnosť výrobkov.
Tradície podľa organizátora pochované pod paragrafmi
Hoci štát zdôrazňuje, že za pletené ponožky pokuta z daňového úradu nehrozí, Dvorský tvrdí, že dôchodcovia či ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí si chcú pred sviatkami privyrobiť pár eur, si nedokážu všetky tieto pravidlá naštudovať a pripraviť sa na ne.
„Naozaj sme sa dostali do štádia, keď sa 70-ročná dôchodkyňa musí vyznať v daňových, podnikateľských a spotrebiteľských zákonoch, aby mohla prísť medzi susedov na vianočný trh?“ pýta sa organizátor.
Dvorský zároveň tvrdí, že podobný scenár sa odohráva naprieč celým regiónom. Komunitný život v malých obciach podľa neho naráža na bariéru strachu a dedinské Vianoce sa namiesto vône ihličia a punču začínajú spájať skôr so strachom z paragrafov, inšpektorov a pokút.
„Trvalo nám roky týchto ľudí motivovať, zapájať a vysvetľovať im, že to nie je o peniazoch, ale o stretnutí. Babička za týchto podmienok medovníky piecť nebude. A ani my ako organizátor si nemôžeme dovoliť riskovať, že príde kontrola a na konci dňa bude znášať následky ten, kto podujatie pripravuje,“ uzatvára Jakub Dvorský.
