Nelichotivý obraz slovenského štátu
Nie je žiadnym tajomstvom, že duša tohto štátu bola unesená pred 30 rokmi, keď Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta, čelil brutálnemu únosu. Tento zákerný akt, za ktorým sa údajne skrývala Mečiarova tajná služba, ukázal, aké hodnoty vládnu v politických štruktúrach Slovenska. V konečnom dôsledku sa objavil problém, ktorý zasahuje nielen jednotlivca, ale aj celú spoločnosť.
Nezodpovednosť a beztrestnosť
Ako môže občan dôverovať štátu, ktorý sa zdá byť spojený s praktikami, ktoré by sa dali niekedy nazvať štátnym terorizmom? Neochota vyvodiť zodpovednosť zločincom, ktorí sa podieľali na tomto úbohom čine, poznačila náš právny systém a viedla k rozkladu dôvery v inštitúcie. Ako sa stať súčasťou systému, ktorý si neváži vlastných občanov?
Deformácia hodnotového systému
Zo správy Ľuby Lesnej je jasné, že slovenský štát robí zo svojich obetí vinníkov a relativizuje jeho vlastné hodnoty. Ak je tajná služba niečím, čo by malo chrániť občanov, ako môžeme zabezpečiť, že sa tieto staré praktiky nezopakujú? Stojíme na prahu stratenej dôvery, ktorá vzbudzuje otázky o hodnote a právach občana.
Otázka identity štátu
Principiálna otázka znie: Aké miesto má tento štát v očiach svojich občanov, ak je nielen neschopný, ale takmer ochotný ignorovať svoje vlastné hodnoty? Prečo by sme mali čakať, kedy sa žiadosť o spravodlivosť dostane do rúk polícii, ktorá je často prepojená s mocou, jachtou na vlnách známeho systému?
Občianska rezignácia versus občianska vzbura
Lesná varuje pred občianskou rezignáciou, ktorá sa stáva predzvesťou nevyhnutnej občianskej vzbury. Odmietame akceptovať normy, ktoré posúvajú hranice čo je dovolené a čo už nie. V tejto atmosfére strachu, bez uznania práva a bez volania po spravodlivosti je neznesiteľný tlak na každého jednotlivca.
Spomienky na minulosť a budúcnosť našich detí
Ako by mohol tento štát získať dôveru, keď sa vyhýba zodpovednosti a vytvára čoraz hlbšie tabu? Čo by sa stalo s našou budúcnosťou, ak sa história opakuje bez učenia sa z chýb? Aké posolstvo vlastne posielame našim deťom, ak budúcnosť zdá sa, že je poháňaná minulosťou plnou sklamania a bezprávia?
