Ficov kamarát spájaný s „ľudským safari“ v Sarajeve? Talianske vyšetrovanie otvára temnú kapitolu
Vyšetrovanie talianskej prokuratúry, ktoré sa sústreďuje na nevydarený vojnový turizmus počas obliehania Sarajeva v 90. rokoch, prinieslo na svetlo znepokojivé podozrenia o vplyvných osobnostiach, ktoré k nemu mohli mať blízko. Medzi nimi sa objavuje aj Aleksandar Vučić, súčasný prezident Srbska a blízky priateľ Roberta Fica. Šokujúca správa o bohatých turistoch, ktorí sa zúčastňovali na takzvanom „ľudskom safari“, kde mohli strieľať na nevinných civilistov, sa stala predmetom intenzívneho mediálneho záujmu.
Nečakané podozrenia tvrdia, že Vučić mal zohrávať úlohu v organizovaní takýchto hrôzostrašných aktivít, a to počas obdobia, keď bol ešte mladý a v politike len na začiatku svojej kariéry. Neexistuje nič morálne horšie, ako predstava, že si niektorí ľudia platili za „zábavu“, ktorá by mala vyvolať znechutenie a s odporom, ktorú nezaháľa ani samotná prokuratúra. Vojnové „safari“ malo vzniknúť v prostredí, kde sa zločin a brutalita stali priamou súčasťou zábavy niektorých meškaných cudzincov.
Dejiny vojnovej turistike na Balkáne
Talianska prokuratúra sa zameriava na okolnosti a dôsledky mnohých obvinení proti účastníkom týchto hrôzostrašných „výletov“, pričom sa rozprúdia otázky zložitých vzťahov medzi vojenskými a civilnými zločinmi, spravodlivosťou a beztrestnosťou. Podozrenia sa týkajú aj prístupov, ako sa mnohí dostávali na ostrelovačské pozície nad mestom, odkiaľ mali strieľať na civilistov.
Na pozadí týchto praktík treba spomenúť aj znepokojujúce spomienky žurnalistov, ktorí varovali pred existenciou „taríf“ na rôznych úrovniach útočných aktivít – kde cena kolovala od 500 dolárov za zastrelenie muža, po vyše 1 000 dolárov za ženu či dieťa. Takáto morálna degenerácia by mala byť hlboko odsúdená.
Popierať, alebo sa priznať?
Aleksandar Vučić síce poprel akúkoľvek účasť na týchto praktikách, avšak jeho blízkosť k politickým a vojenským aktérom prenášajúcim zodpovednosť za vojnové zverstvá na iných zostáva znepokojujúca. Nielen médiá, ale aj investigatívni novinári z Talianska sa snažia dokumentovať a zdokumentovať Vučićovu prítomnosť na miestach dopustení zločinov.
Celý tento komplex útokov a vykonávaných násilností sa evidentne zakladá na predpoklade, že existovala určitá súčinnosť medzi ozbrojenými zložkami a „turistami“, ktorí si zaslúžili ostrú kritiku a prebudenie verejnosti. Talianske vyšetrovanie nezaháľa a prináša na svetlo faktory, ktoré by mohli mať dosah na súčasné politické nastavenie na Balkáne.
Postoj k spravodlivosti
Celá situácia tak zostáva otvorenou témou pre diskusiu a vyvoláva vážne otázky o spravodlivosti voči jednotlivcom, ktorí sa podieľali na týchto vojnových zverstvách. Samotné podozrenia o organizovaní „safari“ sú mementom pre ďalšie narastajúce apatie vo vojne a hodnotovom systéme, kde niektorí sa hrajú na hrdinov, iní sú len obete.
