Vyberie sa Slovensko gréckou cestou a zmieri sa s príchodom autokracie? Máme na výber aj rímsku cestu
Začiatok nového roka je vhodnou príležitosťou na reflexiu. Mnoho ľudí sa zamýšľa nad aktuálnym stavom našej demokracie, avšak nie sú to len povrchné obavy, skôr sú to hlboké otázky o jej štruktúre, ktorá sa zdá byť oslabená a zvrhnutá. Podľa niektorých expertov, vrátane Daniela Kojnoka, sa demokracia dostáva do fázy, v ktorej je čoraz ťažšie rozlíšiť medzi klanmi a triedami, pričom tieto fragmentácie spôsobujú nevraživosť a vzájomnú polarizáciu.
V dnešnej dobe sa voliči rozdeľujú na rôzne ideologické a politické kmene, pričom sa vytráca klasický triedny boj. Každý kmeň bojuje o vlastné záujmy, pričom zabúda na potreby tých ostatných. To vedie k ohrozovaniu základných hodnôt, na ktorých bola demokracia postavená. Z politiky sa stala krutá vojna, kde každý kmeň usiluje o prežitie na úkor druhého, a to bez ohľadu na spoločné blaho.
V politike sa čoraz častejšie zjavuje fenomén, kde sa kmeňoví lídri snažia prežiť pred voľbami prostredníctvom sľubov, ktoré nie sú schopní dodržať. Medzi voličmi rastie nedôvera, vytvára technologický a politický dlh, kde nikto nemá ochotu pozerať sa na problémy iných. Marginalizované skupiny obyvateľstva, ako Rómovia a zdravotne postihnutí, ostávajú na okraji záujmov týchto kmeňových politikov.
Médiá situáciu len umocňujú, keďže sa prispôsobujú týmto kmeňovým rozdeleniam a často prehlbujú polarizáciu bez sebelásky. Vzniká atmosféra, kde sa realita posúva na okraj a tajomné predpovede a falošné narrative vytvárajú atmosféru strachu a nedôvery medzi rôznymi skupinami.
Daniel Kojnok poukazuje na dve cesty, ktorými sa Slovensko môže vydať: gréckou cestou, ktorá by viedla k autokracii, alebo rímskou, ktorá hovorí o reforme a prispôsobení demokratických inštitúcií potrebám súčasnej spoločnosti. Kojnok zdôrazňuje potrebu prekonať kolobeh nevraživosti medzi kmeňmi a vyžaduje od politických elít reflexiu a ochotu zapojiť sa do dialógu.
Samotná transformácia demokracie bude zložitá a môže trvať roky, avšak je nevyhnutná na zabezpečenie udržateľného a fungujúceho politického systému, ktorý by bol pripravený čeliť extrémizmu a nielen negatívnym prejavom polarizácie. Zmeniť postoje a hodnoty by malo byť úlohou celého spoločenstva a pre Slovensko, ktoré zažilo mnohých funkčných a nefunkčných lídrov, je čas na zmenu nezvratný.
Apel na reformu verejného správy a decentralizáciu mocenských štruktúr môže byť kľúčovým riešením na rozlíšenie problémov, ktorými čelíme. Práca na lokálnej úrovni môže zjednotiť občanov, prečíslovať spoločenské väzby a vybudovať prostredie, v ktorom sa všetky hlasy počujú a všetky skupiny sú zahrnuté do diskusie, čím sa môžeme vyhnúť ďalšiemu zhoršeniu politického, sociálneho a ekonomického stavu krajiny.
